Kiska: Požiadavky na jazykové znalosti rušňovodičov sa zmiernia

Dôvodom úpravy zákona je zmena európskej smernice. Jej transpozíciou sa tak zmiernia požiadavky na úroveň jazykových znalostí pre rušňovodičov, ktorí zachádzajú iba do pohraničnej prechodovej stanice susedného členského štátu, a to za predpokladu zavedenia dostatočných opatrení na zabezpečenie komunikácie medzi rušňovodičmi a manažérom infraštruktúry.

Podľa novely tak rušňovodič, ktorý sa musí dorozumievať s manažérom infraštruktúry o otázkach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musí mať jazykové znalosti aspoň v jednom z jazykov, ktorý určí príslušný manažér infraštruktúry. Rušňovodič musí mať také jazykové znalosti, aby sa mohol aktívne a účinne dorozumievať v bežných, poruchových a núdzových situáciách.

Zároveň musí byť rušňovodič schopný rozumieť a komunikovať ústne aj písomne na úrovni B1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Ak ide o úseky medzi hranicami a stanicami nachádzajúcimi sa v blízkosti hraníc a určenými pre cezhraničnú prevádzku, môže manažér infraštruktúry udeliť výnimku, a to napríklad vtedy, ak železničný podnik preukáže, že prijal dostatočné opatrenia na zabezpečenie komunikácie medzi rušňovodičmi a personálom manažéra infraštruktúry v bežných, poruchových a núdzových situáciách.

Poslanci zároveň k novele zákona prijali aj pozmeňujúci návrh, ktorý pripravila trojica zákonodarcov z SNS Tibor Bernaťák, Magdaléna Kuciaňová a Karol Farkašovský. Pozmeňujúci návrh podľa poslancov vznikol po dohode s rezortom dopravy. Jeho zámerom je podľa ministerstva zjednoznačnenie niektorých kompetencií regulačného orgánu týkajúcich sa prístupu k železničným službám.

Súčasne sa ním podľa ministerstva zrovnoprávňuje prístup k regulovaným subjektom bez ohľadu na ich sídlo s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a nediskriminačný prístup.

Novela zákona má nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017.