Keď rakovina zasiahne niekoho z vašich blízkych, nič nie je také ako predtým. Toto je o veciach, ktoré sa stanú potom, o nevšedných ránach a aj hlúpych slovách

Rakovina prevracia domy, mení dni a aj v noci sa činí, lebo kvôli nej sa nedá spávať, a už vôbec nie snívať. Keď niekomu, na kom vám záleží, oznámia, že je chorý, veľmi chorý, nechcete tomu uveriť, lebo ono to aj je neuveriteľné. Nechcete vedieť podrobnosti, lebo čím viac viete, tým skutočnejšie sa všetko zdá. Potom si necháte záležitosť rozložiť v hlave, postupne si uvedomujete, čo sa deje a pomaly sa roztočí kolotoč, pomaly sa vkradne zmena.

Už to nie je samozrejmé

Keď je nablízku ktosi, kto trpí onkologickým ochorením, len čo ráno otvoríte oči, vydýchnete si úľavou a úprimne, z hĺbky svojho srdca, poďakujete za prebudenie vás i ostatných, čo sú zapísaní v mysliach. Možno ste boli vďační aj predtým, možno ste rovnaké slová vravievali aj v iné rána, ale teraz má odrazu ďalší deň nevšednú príchuť. Ste radi, že nič strašné sa neprihodilo a že smiete riešiť veci súvisiace s prácou a iné, kedysi také hlúpe a unavujúce. Iné, kedysi také nudné.

Prehodnocujete

Keď lekári blízkeho informujú, že mu do tela zasahuje nádor, možno i viaceré nádory, začnete premýšľať, až toľko, že je to na nevydržanie. Premýšľate o živote v prítomnosti, o živote v minulosti, vypytujete sa a zisťujete, čo by sa dalo urobiť inak. Lebo je až priveľa nezmeniteľného, je až priveľa toho, na čo nemáte vplyv, a tak chcete premeniť kúsočky, ktoré sa premeniť dajú. Vymazať to, čo už dávno aj tak malo byť vymazané, odpustiť, čo malo byť odpustené, zachovať sa správne, keď správne už malo dávno byť vykonané.

Byť silní

Akonáhle sa zdrvujúce správy dozvedia aj iní, popadajú utešujúce slová. O tom, že musíte byť silní, že to zvládnete a že si netreba zúfať. A hoci je každé písmeno pravdivé, lebo zúfanie si ešte nikomu nepomohlo a je dôležité povolať silu a odvahu, dobre mienené rady sa stanú skôr bremenom než požehnaním. Čím viac sa totiž pripomínajú, tým väčšmi sa budete cítiť vinní, keď vám sila zlyhá a nebodaj vyroníte zopár sĺz.

Nádej

Je niečo, bez čoho nebude možné prekonať nijakú prekážku, bez čoho sa nezaobíde ani ten, kto trpí najviac, a ani tí, čo trpia s ním. Je to nádej, lebo ona kriesi aj mŕtve, ona sa netvári ako hrdinka, nemá reči o nevzdávaní sa. Nič nemusí hovoriť, len jednoducho je a vďaka jej prítomnosti sa aj z najslabšieho stáva najsilnejší.

Kým nemusíte

Kým sa vás rakovina netýka, kým o nej nemusíte rozmýšľať, kým sa k vám nenasťahuje, neignorujte ju, ale súčasne sa s ňou veľmi nepokúšajte spriateliť. Súciťte a aj lekárov navštevujte, ale nevolajte ju tam, kde byť nemá. Hovorme o nej a dôsledkoch, ktoré nevyhnutne má, ale súčasne jej nerobme priveľké miesto, lebo si ho zaslúžia iní, a nie ona. Najskôr sa rozprávajme o láske a o radosti, hovorme si o zajtrajškoch a aj včerajškoch a dúfajme, nádejajme sa, že ona sa od nás udrží čo najďalej.