KDH opätovne predkladá návrh na ochranu oznamovateľov korupcie

Zvyšovať ochranu oznamovateľov korupcie sa KDH pokúšalo aj minulý rok, zákon do NR SR predložili vo februári 2013, vládny Smer-SD ich návrh vtedy najprv posunul do druhého čítania, v septembri 2013 ho však definitívne zamietol.

Poslanci Ján Figeľ, Pavol Zajac a Ján Hudacký presadzujú garantovať ochranu zamestnancov pred stratou zamestnania alebo poškodením ich práv, ak významnou mierou prispejú k účinnejšiemu odhaľovaniu a objasneniu korupcie daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených subjektov či Európskych spoločenstiev. O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor alebo súd na žiadosť zamestnanca. "Vznik ochrany a nadobudnutie právneho postavenia chránenej osoby je významnou zmenou v statuse zamestnanca. Priznanie tohto právneho postavenia má na jednej strane zamedziť nepriaznivým úkonom proti zamestnancovi, motivovaným konaním zamestnanca proti zamestnávateľovi, čiže chrániť zamestnanca, a na druhej strane súčasne povzbudiť' iných zamestnancov na oznamovanie významných skutočnosti, lebo tieto oznámenia sú podávané vo verejnom záujme," vysvetľujú podstatu návrhu poslanci KDH. Ochranu zákon rozširuje aj na právne poradenstvo a možnosť poskytnutia odmeny do výšky 10 percent z uchránenej alebo vrátenej hodnoty, ak už v korupčnej kauze padol právoplatný rozsudok. Odmena je však limitovaná a nesmie prekročiť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. 

Návrh o ochrane oznamovateľov korupcie a ďalšieho protispoločenského správania koncom marca tohto roku predstavil aj minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho ide o komplexnejšiu právnu normu ako doteraz predkladané zákony. Legislatíva rezortu vnútra by si tiež mala poradiť s účelovými oznámeniami a počíta aj s možnosťou finančných odmien pre odvážnych občanov. Kaliňákov návrh do pojmu protispoločenskej činnosti, ktorej hlásenie sa má chrániť, počíta niektoré trestné činy verejných činiteľov, ďalej korupciu, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev a obsahuje aj všetky trestné činy s hornou hranicou prevyšujúcou tri roky alebo správne delikty, za ktoré hrozí pokuta najmenej 50-tisíc eur.

„Protispoločenská činnosť najmä pri hospodárení štátu a súkromných firiem môže byť pod viacerými skutkovými podstatami,“ zdôvodnil rozsah zákona Kaliňák. Keď zamestnanec oznámi takúto protispoločenskú činnosť, môže požiadať o ochranu. O tom, či ju dostane, bude rozhodovať prokurátor, respektíve súd, pri správnych deliktoch príslušný správny orgán. Nová legislatíva by mala tiež zabrániť prípadnému zneužitiu ochrany zamestnanca, ktorý by sa tak chcel vyhnúť trestu za objektívne zlyhanie v práci. Novinkou má byť aj to, že orgány verejnej moci a zamestnávatelia s viac ako 50 pracovníkmi budú mať podľa zákona povinnosť vytvoriť si vnútorný systém vybavovania podnetov. Návrh tiež počíta s odmenami pre oznamovateľov. Odmena nebude nárokovateľná, teda automatická. Rozhodnúť o nej môže ministerstvo spravodlivosti, ale až po právoplatnom skončení trestného, respektíve správneho konania. Strop odmeny má byť vo výške 50-násobku minimálnej mzdy. 

Návrh zákona vstupuje do medzirezortného pripomienkového konania, platiť by mohol v novembri.