KDH: Diskusia o územnej autonómii je neprípustná

„Niet takého územia, kde by žila len národnostná menšina. Ak by aj niekto takúto diskusiu otváral, len by sa pomer otočil. Teda občania slovenskej národnosti by boli v menšine. Takúto diskusiu nepripúšťame,“ povedal.

Podľa Abrhana pri predkladaní návrhov, ktoré sa týkajú školskej a kultúrnej autonómie, je zásadný rozdiel medzi návrhmi SMK a strany Most-Híd. „SMK rokuje o týchto požiadavkách s Viktorom Orbánom (premiér Maďarska, pozn. SITA). Most-Híd, čo si vážim, rokuje so slovenskými stranami. Ak je niekto schopný niečo presadiť pre národnostné menšiny, na Slovensku sa to dá len v náročnom a trpezlivom rokovaní so slovenskými stranami,“ zdôraznil Abrhan s tým, že nie je možné takéto požiadavky presadiť s Orbánom alebo maďarskou politickou reprezentáciou. „My sme ochotní diskutovať o určitej samospráve v tejto oblastiach, ale termínu autonómia by som sa vyhýbal,“ dodal.

SMK má pripravený plán autonómie a predstavila ho už aj maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi počas jeho májovej návštevy na Slovensku. Informáciu priniesol portál bumm.sk a potvrdil ju aj člen predsedníctva SMK a novozvolený europoslanec Pál Csáky, napísal denník Sme. Plán autonómie predstaví strana počas letného tábora, ktorý organizuje mládežnícka organizácia SMK Via Nova.

SMK hovorí o autonómii vo viacerých oblastiach, uvádza Sme. V školskej chce, aby bola, podobne ako v Maďarsku pre slovenskú menšinu, aj na Slovensku pre maďarskú menšinu vytvorená samosprávna jednotka. Mala by napríklad právo vetovať rozhodnutie ministerstva školstva, ktoré by chcelo zrušiť nejakú školu. „Ide nám najmä o ochranu málotriednych škôl,“ vysvetlil europoslanec. V rámci jazykovej autonómie Strana maďarskej komunity navrhuje, aby dvojjazyčné tabule neboli len na začiatku a na konci obce, ale napríklad aj na zastávkach v nej. Na každom úrade na národnostne zmiešanom území by mal byť tiež jeden úradník, ktorý hovorí jazykom národnostnej menšiny. SMK tiež požaduje kultúrnu autonómiu. Súčasťou konceptu je aj návrh na prepracovanie administratívneho rozdelenia Slovenska na šestnásť žúp, ako pôvodne navrhoval splnomocnenec pre územnú správu vo vládach Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) Viktor Nižňanský. V rámci nej sa počítalo aj s komárňanskou župou.