Kažimír: Dlh do konca dekády neklesne pod 50 %

Na dnešnom rokovaní parlamentného finančného výboru, venovanému práve zadlženiu SR a listu, ktorým ho vysvetľuje, na to upozornil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

Verejný dlh Slovenska minulý rok vzrástol o 8,8 percentuálneho bodu (p.b.) na 52,1 % HDP. Kažimír pripustil, že išlo o jeden z historicky najvyšších nárastov. "V jednom roku sa dosť nešťastne stretlo niekoľko faktorov," pripomenul členom finančného výboru Národnej rady (NR) SR s tým, že naše zadlženie je stále tretie najnižšie v eurozóne. Najviac sa vlani pod rast dlhu podpísal deficit štátneho rozpočtu, doplnenie hotovostnej rezervy štátu pôžičkami na finančných trhoch a účasť SR v dočasnom aj trvalom eurovale.

Spôsoby, ako dosiahnuť pokles alebo aspoň spomalenie nárastu dlhu, sú podľa Kažimíra tri - rast ekonomiky, znižovanie deficitu a predaj štátneho majetku. "Za hlavný nástroj udržania dlhu pod kontrolou považujeme cielenie deficitov na najbližšie roky," vysvetlil. Schodok verejných financií má tento rok klesnúť na 3 % HDP, budúci rok na 2,6 % a ďalej sa postupne znižovať až k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2018.

Napriek tomu má však relatívna výška dlhu rásť až do roku 2015, kedy má kulminovať okolo hranice 57 % HDP. Následne by mal jeho podiel na výkone ekonomiky postupne mierne klesať. "Treba sa zmieriť s realitou, že dlh na úrovni 50 % tu bude až do konca tejto dekády," avizoval Kažimír.

Za jedno zo základných opatrení, ktoré podľa neho treba vykonať "okamžite", je zníženie hotovostnej rezervy štátu. Práve predzásobenie sa finančnými prostriedkami po predchádzajúcej skúsenosti z konca roka 2011, kedy si štát nevedel požičať na trhoch, sa vlani významne podieľalo na náraste dlhu. "Aj za cenu istých rizík z hľadiska financovania sme rozhodnutí optimalizovať výšku hotovostnej rezervy, aby sme tlačili jej dopad na dlh čo najnižšie," dodal minister.