Kauzu zmareného referenda odročili, obhajoba sa chce pýtať na oprávnenosť zrušenia amnestií

Konkrétne sa obhajoba európskeho súdu pýta, či je v poriadku minuloročné zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, vďaka ktorým sa prípad mohol začať pojednávať. "Pred dvadsiatimi rokmi vznikol spor, či bolo referendum platné alebo nie a po dvadsiatich rokoch sa o tom istom rozhoduje," uviedol advokát Gustáva Krajčiho s tým, že renomovaní právnici tvrdia, že zrušenie amnestií bolo nezákonné. 

 „Vzhľadom na skutočnosť, že tento rozsiahly 23-stranový podnet bol doručený súdu 27. 2. a mne sa dostal do rúk akurát včera (1.3.), súd ho musí celý preskúmať, tým pádom sa dnešné konanie vykonať nemôže,“ uviedol sudca.

Doplnil, že podnet obsahuje aj žiadosť, aby sa súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie na vydanie predbežného rozhodnutia. „Keď súd dospeje k záveru, že podnet je dôvodný, vytýči nový termín pojednávania, ak dospeje k záveru, že nie je dôvodný, tak vytýči termín neverejného zasadnutia, na ktorom pojednávanie preruší,“ vysvetlil sudca.

Gustáv Krajči zodpovednosť za skutok, ktorý mu polícia dáva za vinu, necíti. „Absolútne nie,“ povedal. Podľa neho trvá prípad už dvadsať rokov a je rád, že sa to už skončí. „Myslím si, že odborníci rozhodnú tak, ako majú,“ odpovedal na otázku, ako sa podľa neho kauza skončí. Nemyslí si, že na lavici obžalovaných by mal sedieť aj bývalý premiér Vladimír Mečiar. „Nikto by tu nemal sedieť,“ dodal.

Plénum Ústavného súdu SR koncom mája 2017 potvrdilo aprílové rozhodnutie Národnej rady SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií z 3. marca a 7. júla 1998 a milosti exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997.

"Nakoľko sa nález Ústavného súdu SR zo dňa 31. mája, ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov SR, týkal aj trestnej veci Okresného súdu Bratislava I označovanej ako "zmarené referendum," predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vydala opatrenie, ktorým bola predmetná trestná vec náhodným výberom za použitia technických prostriedkov pridelená novému zákonnému sudcovi Okresného súdu Bratislava I," povedal v minulosti hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak.

Prípad zmareného referenda sa týka roku 1997. Vo februári daného roku parlament rozhodol o referende, kde ľudia mali odpovedať na tri otázky: "Ste za vstup Slovenska do NATO?", "Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?" a "Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?" Prezident Michal Kováč, ktorý mal podľa zákona právo vyhlásiť referendum na základe petičnej akcie, pridal otázku: "Súhlasíte, aby prezidenta volili občania, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo?"

Následne o celej veci rozhodoval Ústavný súd SR. Ten vyhlásil, že ústava nezakazuje, aby bola štvrtá otázka predmetom referenda. Aj keď príloha tejto otázky bola v rozpore so zákonom, to podľa súdu neznamenalo, že referendum sa v takomto znení aj so štyrmi otázkami nemohlo konať. Ministerstvo vnútra však obciam doručilo len lístky s tromi otázkami. Ústredná volebná komisia sa po referende uzniesla, že právoplatné hlasovacie lístky so štyrmi otázkami neboli občanom doručené, čím bolo referendum zmarené.