Kato: Ak by Váhostav-SK neuspel v cenovej vojne, na diaľničnom trhu by skončil

Spoločnosť podľa neho roky fungovala na diaľničnom trhu so ziskom. Po finančnej kríze, výmene vlády v roku 2010 a zrušení veľkých PPP projektov však došlo v štátnych tendroch k cenovej vojne. Všetky firmy, ktoré chceli zostať na trhu výstavby diaľnic, sa jej podľa Kata museli zúčastniť.
     

Spravil tak aj Váhostav-SK a vyhral viaceré súťaže s cenami výrazne nižšími, ako boli pôvodné expertné odhady. "Ak by sme vtedy neboli uspeli, Váhostav-SK je dnes firma možno s 300-400 zamestnancami, ktorá by realizovala nejaké kanalizačné a pozemné stavby, škôlky, budovy, a to by bolo všetko," tvrdí Kato.
     

Výsledné ceny sa však nakoniec ukázali ako nereálne a spôsobili stavbárom straty. Kato bol pôvodne presvedčený, že to tak nebude. "Pýtali sa nás, či si myslíme, že to vieme za to postaviť. Povedal som, že áno. A skutočne som si to v tom čase myslel. Čas ukázal, že to tak nie je a hneď ako som to vedel, verejne som to povedal," doplnil.
     

Bývalý manažment Váhostavu-SK, z ktorého bol Kato odvolaný vlani na jeseň, nerozhodol o nutnosti reštrukturalizácie firmy. Pracoval totiž podľa neho na jej stabilizácii. Tvrdí, že straty sa mohli vykryť z neskorších ziskových projektov, ktorých realizácia sa však oneskorila. "V roku 2013 sa nám stretli len zlé stavby a nebolo čím kompenzovať straty," vysvetlil. Ešte pred svojim odchodom však podľa vlastných slov dokázal presvedčiť banky, že Váhostav-SK môže vďaka zákazkám, ktoré má, prežiť a plniť svoje záväzky.
     

Kroky nového manažmentu hodnotiť podľa vlastných slov nechce, reštrukturalizácia ako taká je podľa neho normálny proces. Ide však o to, ako sa nastaví. "Neviem, ako nový manažment prišiel k vyhodnoteniu, že je možné zaplatiť 15 %. Nechcem to ani komentovať," dodal Kato.
     

Podľa reštrukturalizačného plánu, ktorý už schválil výbor veriteľov, chce Váhostav-SK v priebehu piatich rokov splatiť väčšine dodávateľov 15 % z dlžných peňazí. Zabezpečení veritelia, ktorými sú predovšetkým banky, by mali dostať 100 % svojich pohľadávok. Celkovo by mal Váhostav-SK v rámci reštrukturalizácie splatiť 32,3 % zo svojich dlhov, čo predstavuje 43,9 milióna eur. Všetky dlhy spoločnosti sú pritom vo výške viac ako 136 miliónov eur.
     

Prípad sa stal spoločenskou témou, vláda a opozícia sa vzájomne obviňujú z toho, kto za tento stav môže. Kabinet pripravil legislatívu, ktorá má podľa najnovšej verzie zabezpečiť okamžité odkúpenie nezabezpečených pohľadávok vo výške 50 % ich hodnoty štátom, alebo možnosť vymáhať si postupne 100 % dlhov z budúcich ziskov spoločnosti. O návrhu sa rokuje v týchto dňoch v parlamente v zrýchlenom režime.