Kardinála Miloslava Vlka pochovajú v sobotu v pražskom Chráme svätého Víta

Portál iDNES.cz o tom dnes informoval hovorca pražského arcibiskupstva Stanislav Zeman. Na pohrebe sa podľa hovorcu zúčastnia aj ďalší kardináli a biskupi prinajmenšom z okolitých krajín a tiež z náboženského Hnutia fokoláre, ku ktorému sa kardinál Vlk hlásil.

Miloslav Vlk zomrel v sobotu vo veku 84 rokov.

Pražské arcibiskupstvo zatiaľ neurčilo, kde bude telo zosnulého kardinála pred pohrebom vystavené. Do úvahy v tomto zmysle pripadá buď budova pražského arcibiskupstva, alebo Chrám svätého Víta. Predstavitelia arcibiskupstva začnú o tejto veci už v pondelok rokovať s kanceláriou českého prezidenta.

Ostatky kardinála Miloslava Vlka budú po pohrebe uložené v arcibiskupskej kaplnke svätovítskej katedrály, uviedol ďalej hovorca pražského arcibiskupstva.

Arcibiskupská kaplnka je jedinou kaplnkou novej časti katedrály s pozostatkami pražských arcibiskupov minulého storočia. Sú v nej uložené napríklad pozostatky kardinálov Františka Tomáška (1899-1992) a Karla Kašpara (1870-1941).

Osemdesiatštyriročný Vlk začal mať zdravotné problémy približne od jari minulého roka. Koncom januára sa verejnosť dozvedela, že trpí rakovinou pľúc, ktorá mu metastázovala do kostí. Lekári mu diagnózu oznámili po Novom roku, keď podstúpil celotelové PET CT vyšetrenie a bronchoskopiu. V jednej z pražských nemocníc podstupoval chemoterapiu.

Miloslav Vlk sa narodil 17. mája 1932 v juhočeskej Líšnici. Po maturite nesmel ďalej študovať, napriek tomu sa mu podarilo vyštudovať archívnictvo aj teológiu. Jeho spôsob kázania sa ale nepáčil komunistickému vedeniu štátu, preto od roku 1978 nesmel vykonávať kňazskú službu. Pracoval ako umývač výkladov a archivár.

V roku 1990 bol vymenovaný za českobudějovického biskupa a o rok neskôr za pražského arcibiskupa a českého primasa. Pápež Ján Pavol II. ho 26. novembra 1994 vymenoval za kardinála. V roku 2010 odišiel z vedenia cirkvi kvôli prekročeniu vekovej hranice na odchod do dôchodku.

Bol tiež nositeľom viacerých ocenení. V roku 2002 mu prezident Václav Havel prepožičal Rád Tomáša Garrigua Masaryka za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.