Kandidáti na prezidenta: Vláda by mala pri Ukrajine konať

"Vzhľadom na naše skúsenosti s okupáciou by sme jednoznačne mali protestovať proti porušovaniu práv a územnej celistvosti Ukrajiny. Slovenská vláda a prezident by mali jednoznačne odsúdiť konanie Ruska," povedal pre agentúru SITA.

Podľa ďalšieho občianskeho kandidáta Andreja Kisku je neprijateľné, aby ruské vedenie odôvodňovalo použitie vojenskej sily a porušenie ukrajinskej suverenity ochranou vlastných záujmov, akoby išlo o vnútornú záležitosť Ruska. "Predseda vlády sa nedávno priznal, že Ukrajine nerozumie. Je najvyšší čas, aby sa slovenská diplomacia zorientovala. A v rámci svojich možností sa aktívne snažila prispieť k spoločnému postupu napríklad v rámci EÚ, aby sa konflikt nevymkol spod kontroly," myslí si. Podľa občianskeho kandidáta Radoslava Procházku potrebujeme byť pripravení a ostražití a úzko spolupracovať so susednými štátmi. "Vláda robí dobre, že sa nechová ako slon v porceláne. Robí však chybu, keď vojenskú inváziu nedokáže pomenovať pravým menom. Berie nám tým záruku, že vôbec rozumie tomu, k čomu sa za našimi humnami schyľuje," tvrdí. Slovensko musí podľa Procházku "spolu s ostatnými štátmi z tohto regiónu vysvetliť Západu, že už nie sme okraj, ktorý môže fungovať ako nárazníková zóna, ale plnohodnotný partner," dodal. Ukrajina by si mala podľa uchádzača o post hlavy štátu s podporou občanov Jána Čarnogurského svoje problémy vyriešiť sama. "Nie je konštruktívnym prístupom zo zahraničia, najmä zo Slovenska, predbiehať sa v jednostranných radikálnych vyhláseniach," hovorí Čarnogurský. Ako doplnil, Slovensko je členom EÚ a NATO, ale má aj dobré vzťahy s Ukrajinou aj s Ruskom. Svoju pozíciu by malo podľa neho využiť na poskytovanie tzv. dobrých služieb pre všetky strany zúčastnené na konflikte, a to tak, aby sa diplomaciou predišlo vojne a zabíjaniu.

Kandidát Ľudovej platformy Pavol Hrušovský (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd) považuje konanie Ruska za neprípustné. Slovensko musí byť podľa neho aktívnejšie v rámci V4, ktorá by mala byť aktívnejšia v rámci NATO a EÚ. "Tieto zoskupenia by mali prijímať rozhodnutia vo vzťahu k Rusku a Ukrajine. Mali by sme tlačiť na mierové riešenie v súlade s medzinárodným právom, lebo vojna nič nevyrieši," konštatoval Hrušovský. Slovenská vláda a prezident podľa neho od začiatku nekonajú správne. "Trvalo niekoľko týždňov, kým sa naši najvyšší ústavní činitelia vyjadrili k situácii na Ukrajine. Vyjadrenia Roberta Fica sú oneskorené a činy bezzubé. Rovnako cítim veľký informačný deficit zo strany vlády smerom k našim občanom," ukončil.

Premiér a zároveň prezidentský kandidát za stranu Smer-SD Robert Fico cez víkend zdôraznil, že Slovensko je za diplomatické riešenie konfliktu. "Odmietame rinčanie zbraňami. Sme za diplomatické riešenie. Ponúkame našu účasť v misii na Kryme, čo by mohlo veľmi pomôcť. V tomto okamihu nevidím potrebu pokračovať ďalej,“ uviedol na tlačovej besede v Poprade predseda vlády. Podľa Fica je Slovensko krajina, ktorá má vlastné skúsenosti z invázie spojeneckých vojsk v roku 1968. Preto podstatne lepšie chápeme postoj Ukrajincov k tejto téme. Nelegálne pohyby armád, nelegálne presuny, podľa Fica nikomu neprospievajú. „Je veľmi dôležité vrátiť sa za rokovací stôl. Akékoľvek invázie nemajú v modernom svete svoje miesto,“ uviedol Fico. Podľa premiéra sa v niektorých európskych krajinách objavili radikálne názory, s ktorými by slovenská vláda nesúhlasila, ako je napríklad použitie vojsk NATO. Takto ďaleko sa podľa Fica situácia nenachádza. Fico verí, že pri prijímaní záverečných stanovísk prevládnu racionálne stanoviská.

Ruská federácia začala počas víkendu posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na Kryme, ktorý patrí k Ukrajine. Ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny. Ukrajina v nedeľu v reakcii na presúvanie ruskej armády na Krymskom polostrove vyhlásila plnú bojovú pohotovosť svojich ozbrojených zložiek, ktorá platí aj pre záložníkov. Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v nedeľu obvinil Rusko z "vyhlásenia vojny" jeho krajine a vyzval ruského prezidenta Vladimíra Putina na stiahnutie vojakov z Krymu. Situácia sa zdramatizovala po tom, ako nepokoje v Kyjeve koncom februára vyústili do zosadenia proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Väčšina obyvateľov na čiernomorskom polostrove sa hlási k ruskej národnosti. Jaceňuk vyzval zahraničných partnerov, aby vystúpili na podporu územnej celistvosti Ukrajiny.