Kaliňáka v Bruseli prekvapilo len okrajové riešenie ochrany hraníc

 Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík, témy ochrany hraníc sa na stretnutí dotkli len okrajovo, aj napriek tomu, že príliv migrantov do Európy stále pokračuje. "Som prekvapený, pretože je to mimoriadna rada a žiadne mimoriadne opatrenie som tam nečítal. V záhlaví je napísané, že má ísť predovšetkým o zachovanie schengenu a zníženie migračného tlaku, no ani jedno z týchto opatrení v materiáli nenájdete," povedal Kaliňák pred zasadnutím rady vo videu, ktoré je zverejnené na stránke Rady EÚ pre vnútorné záležitosti (https://tvnewsroom.consilium.europa.eu/event/justice-and-home-affairs-council-november-2015/arrival-and-doorstep-sk-kalinak1).

Účastníci zasadnutia sa dotkli aj iných tém, v prípade hotspotov podľa hovorcu rezortu Ivana Netíka skonštatovali, že tak, ako sú dnes nastavené, sú nefunkčné. Slovensko vyslalo podľa ministra na hotspoty kontrolnú skupinu, ktorá zistila, že jediný relatívne funkčný hotspot je na Lampeduse v Taliansku, kde však dnes podľa jeho slov migranti nie sú. Ako príklad nefunkčnosti uviedol Kaliňák grécky ostrov Lesbos, na ktorom je hotspot schopný vybaviť desať migrantov denne, pričom hranice prekračujú tisícky utečencov. Relokácie sa takisto podarili len do cieľových krajín ako Nemecko, Luxembursko, Švédsko či Fínsko, uviedol Netík s tým, že aj v tomto prípade ide len o desiatky ľudí. "Celý systém relokácie padá ako domček z karát, pretože doterajšie relokácie sú len do krajín, kam migranti chceli ísť. Stále som si nevšimol, že by to začalo fungovať, pretože krajiny, pre ktoré sa systém relokácií zaviedol, ani trošku neplnia schengenské pravidlá," povedal šéf rezortu vnútra. Podľa neho však relokovať utečencov z Grécka k nám zatiaľ nebudú, pretože nespĺňajú naše kritériá - ľudia, ktorí majú byť dôsledne integrovaní, pri ktorých dokážeme garantovať, že v ich prípade nebude sekundárny pohyb, a ktorí po relokácii zostanú na Slovensku.

Téma trvalého prerozdeľovacieho procesu sa podľa hovorcu ministerstva na stôl dostala len okrajovo, no rezort predpokladá, že sa ju pokúsia otvoriť na decembrovom summite v Bruseli. "Dnes je jasné, že kvóty nefungujú a ani fungovať nebudú, v tomto panuje zhoda nielen medzi krajinami V4," poznamenal za ministerstvo Ivan Netík.

Slovensko však na pondelkovom stretnutí deklarovalo i svoju solidaritu s krajinami. Minister vnútra spomenul napríklad fungujúci projekt s Rakúskom, vyslanie 50 policajtov do Maďarska, dvadsiatich do Slovinska a ďalších do Frontexu. Slovenskí policajti budú podľa Netíka pomáhať i v ďalších mesiacoch, od 1. januára vznikne 300-členná jednotka HRAD, ktorá bude hraničným dozorom a bude slúžiť v súvislosti s migračnou krízou v zahraničí. "Slovensko navyše vyčlenilo 21 miliónov eur na rôzne iné projekty, ktoré s krízou súvisia," doplnil na záver pre agentúru SITA.