Kaliňák: Slovensko návrh o pokutách za neprijatie migrantov nepodporí

V návrhu Európskej komisie sa píše, že členské štáty, ktoré odmietnu mechanizmus prerozdeľovania migrantov, budú musieť platiť finančné kompenzácie, a to vo výške 250-tisíc eur za jedného neprijatého utečenca. Návrh počíta so zachovaním hlavnej zásady súčasného tzv. dublinského systému - krajina, cez ktorú migranti prvýkrát vstúpili na územie Európskej únie, musí sama zvládnuť spracovanie žiadosti o azyl.

V prípade, že niektorá krajina na vonkajších hraniciach EÚ nebude nápor migrantov zvládať, mali by si ich prerozdeliť ostatné členské štáty EÚ, a to podľa veľkosti a ekonomického potenciálu. Počítať sa budú aj utečenci, ktorých členský štát prijme z tretích krajín, napríklad z Turecka. Ak sa stanovená kvóta v priebehu dvanástich mesiacov prekročí o viac ako polovicu, noví žiadatelia o azyl by sa mali prerozdeliť do ďalších európskych krajín. Štáty sa na tomto systéme nemusia podieľať, avšak krajinám, ktoré sa do neho zapojili, musia zaplatiť kompenzáciu 250-tisíc eur za každého utečenca. S týmto návrhom musia súhlasiť krajiny EÚ a Európsky parlament.

Ako ďalej Robert Kaliňák vysvetlil, ide len o návrh komisie, čiže je to len začiatok procesu, ktorý musí prejsť Radou EÚ ako aj Európskym parlamentom. Časový horizont prijímania takýchto vecí je veľmi zdĺhavý, poznamenal. „Nehovoriac o tom, že prvé náznaky všeobecného konsenzu v oblasti zastavenia hraníc na balkánskej ceste či dohody s Tureckom sa rodili veľmi ťažko a tento úzky konsenzus potrebujeme rozširovať, aby sme krízu zvládli,“ vysvetlil novinárom s tým, že musíme riešiť príčiny a nie symptómy.

Ako pokračoval, „uprostred týchto veľmi senzitívnych rokovaní príde do stredu stola návrh, ktorý nás vracia v niektorých veciach o deväť mesiacov späť, a tak trochu nerešpektuje realitu v niektorých okolnostiach“. Opatrenia, proti ktorým boli podľa jeho slov mnohí, sa ukázali ako efektívne, a naopak, tie, ktoré boli presadené silou, sa ukázali ako neefektívne. „Platí, že ak máme cyklistov, ktorí nám často padajú, nebudeme rozširovať traumatologické oddelenia, ale zavedieme ochranné prilby, aby sa to už nestávalo,“ vysvetlil na príklade minister vnútra. Toto je podľa neho práve ten problém, „že nemôžeme riešiť následky, ale poďme riešiť príčinu a následne sa môžu vyriešiť ostatné veci“.

Šéf rezortu vnútra je za rozširovanie vecí, v ktorých majú krajiny jednotný názor. Tento návrh EK nenájde podľa neho veľkú podporu ani u ostatných krajín. Zopakoval, že povinné kvóty sú pre Slovensko stále absolútne neprijateľné. Treba si však podľa jeho slov uvedomiť, ako funguje Európska únia. „Toto je návrh, ktorý pripravila komisia, do jeho implementácie do života je ešte veľmi dlhá a komplikovaná cesta a v nej stoja napríklad členské štáty v podobe rady alebo európski poslanci v parlamente,“ povedal Kaliňák. Dodal, že v prípade tohto návrhu nezaregistroval medzi veľkým počtom európskych krajín nadšené ovácie, takže zatiaľ nejakú väčšiu obavu nemá. Návrh EK považuje za narušenie veľmi citlivého konsenzu.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák má problém porozumieť, prečo Európska komisia s takýmto návrhom prišla. Európska únia si podľa neho čoraz viac osvojuje, že migrácia je viac než kvóty a že v prvom rade sa treba zamerať na ochranu hraníc, dôslednú registráciu tých ľudí, ktorí prichádzajú, vpúšťanie len utečencov a nie ekonomických migrantov a vracanie tých, ktorí nemajú právo byť v únii. Povedal, že sa treba viac sústrediť na príčiny, pričom kvóty sú dôsledky. Potvrdil tak slová Roberta Kaliňáka, že tento návrh nás chce akoby vrátiť späť o pár mesiacov.

„Vyčísľovať hodnotu jedného migranta v peniazoch má do činenia aj s nejakými hranicami etiky, a nechcem povedať, ktorými ďalšími,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Netreba však podľa neho dramatizovať, keďže to je len návrh. „Vieme, aká je atmosféra medzi členskými krajinami. Pre EK je dôležité, aby si uvedomila, že môže mať návrhy, ktoré považuje za výborné, no nemôže konať proti vôli členských štátov,“ dodal na záver.