Kaliňák: Príčinou radikalizácie utečencov sú aj nesplnené sny o Európe

Nárast radikalizácie, nekontrolovateľná migrácia a teroristické hrozby spolu navzájom súvisia a opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty Európskej únie, by preto mali byť komplexné. Na konferencii venovanej radikalizácii sa na tom dnes zhodli minister vnútra Robert Kaliňák s eurokomisárom pre migráciu Dimitrisom Avramopoulosom a eurokomisárom pre bezpečnosť Julianon Kingom. Agentúru SITA o tom informoval hovorca rezortu vnútra Petar Lazarov. Kaliňák na konferencii v Bruseli zastupoval Slovensko ako predsedajúcu krajinu v Rade Európskej únie.

"Nezvládnutá integrácia môže byť začiatkom radikalizácie. Dnes máme štvrte vo veľkých mestách ako Paríž, Brusel či Malmö, kde sa bojí ísť aj polícia,“ vyhlásil Kaliňák. Zdôraznil, že niektorí ľudia, ktorí do Európy prichádzajú, neuznávajú žiadne európske hodnoty a riadia sa vlastnými zákonmi. To sa musí podľa Kaliňáka skončiť. Dodal však, že "tí, ktorí k nám v rámci migračnej vlny prichádzajú, majú svoje sny a túžby a nezastaví ich žiadny zákon, žiadne pravidlo alebo príkaz. Niektorí majú predstavy, že prídu do Európy, kde budú dostávať peniaze bez toho, aby niečo pre spoločnosť urobili". Ak sa tento ich sen podľa ministra rozplynie, nastúpi skepsa a ľudia sa začnú radikalizovať. 

Viac ako na rozdeľovanie migrantov by sa podľa Kaliňáka mali členské štáty zamerať na dôslednú ochranu hraníc, zastavenie nekontrolovateľnej migrácie a venovať sa presídľovacím programom. "Vybrať si ľudí ešte pred ich príchodom do Európy. Tých, ktorí sú skutočnými utečencami a ktorí si tú pomoc, ktorú im Európa poskytne, budú potom naozaj vážiť,“ zdôraznil Kaliňák. Migračná vlna, nárast radikalizácie či teroristických hrozieb nie sú podľa ministra vnútra ako povodeň či zemetrasenie, ktoré prichádzajú bez varovania. Majú svoje príčiny, ako je napríklad destabilizácia krajiny či vojenský konflikt. Z minulosti a nesprávnych rozhodnutí by sme sa preto podľa neho mali poučiť. "Ak začneme s vojenskou intervenciou, mali by sme rozprávať s komunitami, ktoré už v členských štátoch sú. Aby naše rozhodnutia pochopili a aby nenastali problémy, ktoré dnes môžeme vidieť v Líbyi alebo Sýrii,“ dodal Kaliňák.

Na konferencii zdôraznil aj to, že na strane Islamského štátu dnes bojuje štyritisíc ľudí z členských štátov Európskej únie. Hoci časť z nich sa už vrátila do Európy, viac ako polovica je stále v Sýrii a Iraku.
 

Radikalizácii predídeme integráciou a obmedzením migrácie

Ak chceme predísť radikalizácii, treba prijímať len toľko migrantov, koľko dokážeme integrovať. Na konferencii o radikalizácii v Bruseli to dnes povedal slovenský minister vnútra Robert Kaliňák.

Minister poukázal na to, že až 4000 obyvateľov EÚ odišlo bojovať v radoch takzvaného Islamského štátu (IS) do Iraku a Sýrie a mnohí z nich sú druhou alebo treťou generáciu potomkov migrantov, ktorí kedysi prišli do Európy. Tí sa podľa Kaliňáka neintegrovali a sú členmi mladej generácie, ktorá nikdy neprijala európske hodnoty.

"Tí, ktorí k nám v rámci migračnej vlny prichádzajú, majú svoje sny a túžby. Ak sa ich sen rozplynie, hrozí im frustrácia a môžu sa začať radikalizovať," dodal Kaliňák. Zastáva názor, že Slovensko by malo prijímať len migrantov, ktorí majú záujem integrovať sa do slovenskej spoločnosti.

"Dôležité sú, ak chcete robiť úspešnú integráciu, dve veci: zvládať ten počet, ktorý zvládate, a presídľovacie schémy, nie relokácie," uviedol Kaliňák. Namiesto relokácií, teda presúvaniu migrantov, ktorí už do Európy prišli, navrhuje prijímať najohrozenejších ľudí žiadajúcich o azyl priamo z miesta, kde žijú prostredníctvom programov OSN a Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM). Takéto riešenie považuje za spravodlivejšie ako súčasný systém kvót na prerozdeľovanie migrantov.

"Azyl nie je plošná pomoc, to je hlboký omyl," konštatoval Kaliňák s tým, že pri azyle ide o záchranu života. Minister vyhlásil, že Slovensko týmto spôsobom prijalo od roku 2008 už 1000 ľudí, čo im zachránilo život. Títo azylanti podľa neho automaticky prijali slovenské hodnoty a úspešne sa integrovali.

Osud desaťtisícov migrantov, ktorí sa už nachádzajú na území EÚ, vidí v použití takzvanej "efektívnej solidarity". Tento koncept navrhnutý slovenským premiérom Robertom Ficom by mal alternatívou voči povinným kvótam na prerozdeľovanie migrantov.

Kaliňák konštatoval, že nielen povinné, ale ani nepovinné kvóty nefungujú. Spomenul prípad Portugalska ponúkajúceho 10.000 voľných miest pre migrantov, ktorí ale o príchod do krajiny nejavia záujem. Minister si to vysvetľuje tým, že migranti sa chcú dostať do miest, kde už žije komunita migrantov a lákajú ich tam blízki.

Migračná vlna a nárast radikalizácie majú podľa Kaliňáka svoje príčiny, napríklad destabilizáciu štátu alebo vojenský konflikt a mali by sme sa poučiť z minulosti. "Ak zvažujeme alebo podporujeme vojenskú intervenciu do nejakého štátu, mali by sme rozprávať s komunitami z tohto štátu, ktoré žijú v členských štátoch, aby naše rozhodnutia pochopili a aby nenastali problémy, ktoré dnes môžeme vidieť v Líbyi alebo Sýrii," uzavrel Kaliňák.