Kaliňák: Na prvom mieste diskusie ministrov je hraničná stráž, na stole je niekoľko silných pragmatických riešení

Ako povedal minister vnútra Robert Kaliňák na brífingu pred rokovaním rady, „musíme tlačiť čo najviac na čo najrýchlejšie prijatie tohto opatrenia, pretože vie byť základným kameňom budúcej spoločnej európskej bezpečnosti z pohľadu vonkajších hraníc Európskej únie.“

Na základe tohto opatrenia by sme mohli podľa neho i budovať politiky návratov do štátov, ktoré nám spôsobujú najväčší problém. Podľa šéfa rezortu vnútra bude dnešné rokovanie dynamické, pretože „po dlhom čase máme na stole opäť niekoľko silných pragmatických riešení a niekoľko kontroverzií, ktoré vyplývajú z veľmi oneskoreného alebo postupného chápania nebezpečnosti situácie, pričom zrejme v predchádzajúcom období došlo k miernemu podceneniu toho, čo nás tento rok čaká."

Dôležitý krok smerom k európskej pohraničnej stráži je podľa Kaliňáka aj to, aby „sme dokázali v rámci dohody medzi EÚ a Tureckom vracať migrantov späť do Turecka a tam môžu jednotlivé európske štáty pomáhať tým, ktorí sú najviac ohrození.“ Ako dodal, je podľa neho najvyšší čas, „možno už päť minút po 12, aby sme boli schopní reagovať“. Slovensko je do spoločnej pohraničnej stráže pripravené poskytnúť približne 300 policajtov, ale aj letecké prostriedky na hliadkovanie v hraničných morských vodách.

Jednou z tém rokovania sú i vojnoví utečenci, ktorých dnes podľa Roberta Kaliňáka predstavujú najmä obyvatelia Sýrie. Ako na brífingu povedal, kedykoľvek musí byť únia podľa krajín konfliktu schopná tlačiť na susedné štáty, ktoré majú prijímať vojnových utečencov ako prvé na dočasné útočisko.

„Je naivné si predstavovať, že tak, ako migračná vlna do Európy prišla, tak sa celá vráti späť po tom, čo sa situácia v Sýrii upokojí,“ povedal s tým, že krajina by sa nemusela z tohto exodu už nikdy spamätať. Preto treba podľa jeho slov brániť migrácii nielen z pohľadu slovenskej bezpečnosti a bezpečnosti EÚ, ale aj pohľadu ďalšieho rozvoja krajiny, ktorej sa konflikt týka.

Minister vnútra spomenul i konferenciu v Rakúsku s balkánskymi krajinami, ktorá bola v stredu 24. februára a vyvolala podľa neho ostrú polemiku medzi Gréckom a Rakúskom. Ide o navracanie všetkých migrantov z grécko-macedónskej hranice, ktorí by nemali nárok na ochranu v rámci únie. Toto bude dnes podľa neho najdynamickejší bod programu a možno bude okolo neho najväčšia hádka. „Keď nebudeme vytvárať tlak na to, aby sme strážili vonkajšiu hranicu s Gréckom, môžeme zabudnúť na pokojné leto,“ poznamenal. V marci či v apríli bude tak podľa neho nevyhnutné zaujať voči prerozdeľovaniu tvrdý postoj. „Musíme prestať mať sociálne cítenie so štátmi, ktoré zlyhali,“ doplnil. 

Súčasťou rokovania sú i systematické kontroly na hraniciach. Slovensko dnes chce takisto riešiť niektoré body, ktoré majú byť zapracované v novom návrhu o Dublinskom nariadení. Podľa Kaliňáka sa tu už nehovorí o permanentných kvótach, ale o férovom rozdeľovaní či spoločnom azylovom konaní. „To všetko je len iný názov pre kvótové rozdeľovanie utečencov v krajinách únie,“ zdôraznil na brífingu. Spomenul jedno zo slovenských riešení situácie, a teda tábor v Gabčíkove, kde sa už podľa neho vystriedalo 1 100 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Práve toto riešenie sa podľa jeho slov spomína i v dokumentoch k dnešnej rade ako dobré riešenie.