Kaliňák: Je mi ľúto, že prezident nepodporuje pozíciu SR pri kvótach

"On si myslí, že by sme kvóty mali rešpektovať, ja si myslím, že je to škodlivé. Nie je možné ohroziť záujmy Slovenska, o pár rokov by sme sa mohli čudovať. Toto nie je strašenie, jednoducho to nie je dobrý nápad, lebo utečenci predstavujú snehovú guľu, ktorá sa nabaľuje. Sú ich milióny," povedal Kaliňák. To, že Slovensko je solidárne, podľa ministra dokazuje napr. náš postoj ku kríze na Ukrajine. "Pod hrozbou vlastnej bezpečnosti sme urobili reverzný tok plynu, ktorý Ukrajinu zachránil," pripomenul.

Člen exekutívy zopakoval, že medzi utečencami ide z veľkej miery o ekonomických migrantov a už aj Európska komisia opatrnejšie narába s termínom trvalých kvót. "My nie sme súčasťou Sovietskeho zväzu, kde musíte za každú cenu súhlasiť. Sme súčasťou demokratického zväzu krajín v rámci EÚ, kde sa predpokladá, že ak krajina s niečím nesúhlasí, môže využiť legitímne prostriedky," zdôraznil minister. Zároveň poprel, že ak by nebolo pár mesiacov pred parlamentnými voľbami, bola by rétorika vlády iná.

Na margo skutočnosti, že SR chce prijať najmenej migrantov zo všetkých krajín EÚ, Kaliňák odvetil, že sme proti falošným gestám. "Ak vopred vieme, že záujem nelegálnych migrantov je smerovať do Nemecka, tak by to bolo falošné. A my sme vždy hrali otvorene," dodal s tým, že nikto nepovedal, že Slovensko nemá pravdu, len to, že sme v menšine.

Prezident dnes v prejave okrem iného povedal, že Slovenská republika si v súčasnej migračnej kríze zle zapla prvý gombík a stala sa objektom uťahovania a zosmiešňovania zo strany európskych a svetových médií. Hlava štátu preto považuje za dôležité hovoriť o dôvodoch, prečo podľa jeho názoru slovenská pozícia prehrala súboj proti mechanizmu prerozdelenia 120.000 migrantov z Talianska a Grécka. "Nielen u nás na Slovensku, ale ani nikto v Európe nikdy nenazýval mechanizmus tzv. kvót riešením migračnej krízy. Napriek tomu vo väčšine Európy ani úradnícky výraz kvóty neprekryl jeho ľudský a humanitárny rozmer v tomto konkrétnom prípade," povedala hlava štátu, podľa ktorej si vo väčšine Európy obyvatelia aj politickí lídri stále myslia, že musíme pomôcť ľuďom, ktorí do Európy utekajú pred vojnou a násilím a ktorí tu už sú.

"Myslím si, že tento ľudský humanitárny rozmer, túto emóciu, sme podcenili. A keď Slovensko v júli oznámilo prijatie 100 ľudí z celkového počtu 40.000, stratili sme sympatie vo väčšine Európy a stratili sme porozumenie a pochopenie aj pre každý rozumný argument," upozornil Kiska pred poslancami. Zároveň varoval, že ak sa politika zúži len na pojem záujmy, od toho je už len kúsok k egoizmu a na tomto princípe jednotná Európa nemá budúcnosť.

Kiska zopakoval, že SR má kapacitu prijať niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou. "Myslím si, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku," podotkol.