Kadúc: Nosné výhrady k OĽaNO nesúvisia s voľbami

„Nosné výhrady nesúviseli s kandidatúrou v marcových voľbách. Tieto sa križovali aj s tými, ktoré existovali už minulý rok, keď sa špekulovalo o mojom odchode,“ uviedol.

Agentúra SITA minulý týždeň informovala, že Kadúc opustí poslanecký klub OĽaNO. „Jeho rozhodnutie zrejme súvisí s marcovými parlamentnými voľbami,“ povedal v reakcii na tento fakt predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka s tým, že aj on sám dostal štyri ponuky na prestup do inej strany, z ktorých dve by mu zaručovali zvoliteľné miesto na kandidátke. „Odmietol som, pretože sa držím idey OĽaNO, na ktorého kandidátke som prišiel do parlamentu. Podľa neho sa dôvody Kadúcovho odchodu v blízkej budúcnosti ukážu. Do poslaneckého klubu OĽaNO však má vstúpiť v stredu nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic, ktorý v roku 2012 odišiel z KDH. Lipšic je podľa Vašečku odborník na justíciu a OĽaNO chce mať túto oblasť aj po avizovanom odchode Miroslava Kadúca z poslaneckého klubu pokrytú. „Klub nie je priestor na politické hry, ale miesto práce pre ľudí,“ uviedol.

Podľa Kadúca však niekoľko týždňov po tom, ako klubu odovzdal 85 % volebného programu reformy justície, naznačovať, že „podradil“ prácu pre klub pod čokoľvek iné, sa mu adekvátne nezdá. „To som zdržanlivý, v nesúhlase aj výpočte práce pre klub či samotného predsedu klubu,“ vyhlásil Kadúc s tým, že nepatrí k ľuďom, ktorí na verejnosť vyťahujú detaily interného fungovania čohokoľvek. „Platí to o to viac, ak ide o projekt ponúkajúci možnosť novým tváram zúčastniť sa premeny Slovenska na lepšiu krajinu, respektíve pokiaľ ide o projekt, na ktorom som sa dlhodobo aktívne podieľal,“ dodal. Lipšic je podľa Kadúca viac ako len dobrá náhrada za neho.

Hnutie OĽaNO po voľbách v roku 2012 získalo v parlamente 16 mandátov. Kadúc bude štvrtým poslancom, ktorý počas volebného obdobia z klubu odíde. Ako prvý opustil klub Alojz Hlina. V roku 2013 nasledovala Hlinu Mária Ritomská a vlani z klubu vystúpil Mikuláš Huba. Lipšic bude prvým, kto do klubu vstúpil.

Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do parlamentu. Ak sa počas volebného obdobia rozdelia volebné koalície alebo zlúčia politické strany či hnutia, rozdelia sa, alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Kancelária Národnej rady SR vyčleňuje prostriedky na úhradu výdavkov poslaneckých klubov. Ich výšku určuje predseda parlamentu.

Najsilnejší klub má v parlamente vládny Smer-SD, ktorý disponuje 83 poslancami. Najsilnejším opozičným poslaneckým klubom je klub KDH, ktorý má v súčasnosti 16 členov. Most-Híd má 14 členov. Najmenším poslaneckým klubom je klub OĽaNO, v ktorom bude po odchode Kadúca a príchode Lipšica združených 13 zákonodarcov. Od začiatku volebného obdobia zanikli poslanecké kluby SDKÚ-DS a SaS. Strana SaS síce opäť chcela založiť vlastný klub, pretože sa k nemu hlási osem poslancov, Smer-SD však vznik takéhoto klubu odmietol podporiť.