Juraj Herz: Mám vlastnosti úradníka, som nepríjemný, dochvíľny a puntičkár

Bol veľmi zlým žiakom, nezaujímalo ho učenie, ale čítanie (čítaval skoro celý deň, aby stihol všetko do smrti prečítať). Bol bitkár, kvôli divadelnej úlohe zlomil spolužiakovi ruku (úlohu, v ktorej mal pobozkať spolužiačku chcel on). V detstve miloval kino a už ako dvanásťročný podpisoval spolužiačkam pamätníčky: Herec a režisér Juraj Herz. Vo štvrtok 4. septembra sa režisér, scenárista a herec Juraj Herz dožíva 80. rokov.
      

Na väčšinu svojich filmov sa Herz pozerá veľmi kriticky. Doslova ich neznáša, naozaj má rád len dva: hororovú komédiu Spalovač mrtvol a Passage (iba v nich dostal ako režisér od producentov úplne voľnú ruku). Počas socialistickej éry si na jeho filmoch takmer vždy zgustli schvaľovacie komisie. Z filmov sa museli vystrihávať "háklivé" scény (psychologická dráma Znamení raka 1966, hudobná komédia Kulhavý ďábel 1968, dráma Petrolejové lampy 1971, romantický príbeh Morgiana 1972, horor Upír z Feratu 1981 a i.), niekedy filmy po pár týždňoch od uvedenia putovali do trezoru (tragická groteska Spalovač mrtvol 1968, stredoveká satira Straka v hrsti 1983).
      

Jurajovi Herzovi niekoľkokrát zakázali filmovať, pretože kritikom sa zdali jeho filmy morbídne a strašidelné. Prvý zákaz ukončila až pochvala od ruskej delegácie za film Morgiana. Za kameru sa ale vrátil s podmienkou, že natočí film o robotníckej triede. Komédia Holky z porcelánu (1974) s Dagmar Veškrnovou sa ale nezaobišla bez pripomienok. Komisia mu vynadala, že z robotníčok urobil prostitútky a nasledoval ďalší zákaz filmovania. Prelomila ho až výborná návštevnosť filmu. Mohol však režírovať už iba rozprávky a komédie.
      

Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku, považovaný je však za českého filmového a televízneho režiséra, scenáristu a herca. Jeho rodičia boli židovského pôvodu, počas druhej svetovej vojny ešte stihli formálne konvertovať na evanjelikov, ale ani to nezabránilo ich deportácii do koncentračného tábora v nemeckom Ravensbrücku. Neskôr ich rozdelili a desaťročný Juraj Herz sa dostal do Sachsenhausenu. Po vojne sa vrátili na Slovensko do Kežmarku. Tu študoval na miestnom gymnáziu. Má dvoch mladších bratov a ich otec, uznávaný lekárnik si prial, aby zo synov vyrástli poštári. Mladého Juraja Herza aj presvedčil, avšak tento pokus vydržal jeden deň, keď ho večer z pošty v Ľubici vyhodili.
      

Absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1954). V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Rektor školy Janko Borodáč mu však oznámil, že ho nemôžu prijať pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru čo hrať. Odišiel do českej Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU).
      

Po štúdiách pôsobil Juraj Herz krátko ako herec a režisér divadla Semafor (1960-1961), neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe. Herecky debutoval vo filme Každá koruna dobrá (1961). Objavil sa v takmer tridsiatich filmoch, z nich najznámejšie sú: Transport z ráje (1962), Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964), Kdyby tisíc klarinetu (1964), Obchod na korze (1965), Pacho, hybský zbojník (1975), Což takhle dát si špenát (1977) a i.
      

Režisérsky debut natočil v roku 1965 - Sběrné surovosti (stredometrážny film). Prvý celovečerný film Znamení raka natočil o rok neskôr (1966). Nasledovala takmer šesťdesiatka hraných a dokumentárnych filmov, ktoré žali úspechy v zahraničí a doma boli často zatracované: Spalovač mrtvol (1968) – film navrhnutý na Oscara, televízny film Sladké hry minulého léta (1969) – Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo, Petrolejové lampy (1971) – premietané na Filmovom festivale vo francúzskom Cannes, Morgiana (1972) – Zlatý Hugo Filmový festival Chicago v USA a ďalšie.
      

Medzi jeho známe a divácky obľúbené filmy patria: komédie Holky z porcelánu (1974), Holka na zabití (1975), Den pro mou lásku (1976), rozprávky Panna a netvor a Deváté srdce (obe 1978), komédie Buldoci a třešně (1981), Sladké starosti (1984) a i. Po mnohých príkazoch, zákazoch a zásahoch do jeho filmov sa rozhodol emigrovať. V roku 1987 odišiel do Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Točil klasické a moderné filmové rozprávky: Žabí kráľ (1991), Hloupá Augustína (1993), Císařovy nové šaty (1993). Viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahraničné spoločnosti v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku a USA.
      

Medzi jeho posledné filmy patrí horor T.M.A. (2009), Habermannův mlýn (2010) - film bol nominovaný na Českého leva a autobiografický film Čestný občan - desaťminútový film, súčasť celovečerného filmu Slovensko 2.0 (2013). Juraj Herz je členom Európskej filmovej akadémie. Jeho prácu ocenili na viacerých filmových festivaloch - v americkej Atlante, Chicagu (USA), v talianskom Sorrente, v španielskom Madride, českých Karlových Varoch a vo švajčiarskom Montreaux. Na Medzinárodnom festivale filmov pre deti a mládež v českom Zlíne v máji 2004 mu udelili cenu za celoživotné dielo. V marci 2009 získal od Českej filmovej a televíznej akadémie Cenu za dlhodobý prínos českému filmu, v júli 2009 získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za celoživotné dielo. V máji 2011 si prevzal titul Čestný občan mesta Kežmarok. Popri tom bol vyznamenaný Veľkou cenou bavorskej televízie a Štátnou cenou Bavorska.

Žije v Prahe, jeho partnerkou je česká herečka Tereza Pokorná.