Juniorský majster sveta v športovej streľbe Filip Praj sa vracia na bojovú scénu

Pred nedávnom sa ti podarilo skončiť Materiálovotechnologickú fakultu Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave. Aké sú tvoje nasledujúce vyhliadky?

Prioritou je pre mňa  nájsť dobrú prácu a venovať sa konečne opäť aj strieľaniu.

Priemyselný manažment je trošku širšia téma. Čo konkrétnejšie by si v tejto oblasti chcel?

Zatiaľ nemám presnú predstavu.  Nemusí to byť v tomto odvetví, ale bol by som rád, keby bolo.

Popritom by si si vedel nájsť čas venovať sa streľbe?

Strelecké súťaže bývajú väčšinou cez víkend, preto si myslím, že by mi to pracovný život narúšať nemalo. Budem si musieť roztriediť čas na prácu, rodinu a koníček.

Kedy ťa najbližšie budeme môcť vidieť v nejakej súťaži?

Najbližšie bude o dva týždne v Trnave Veľká cena Športového klubu polície. Súťažiť budem znova v disciplíne trap.

Skús ozrejmiť, v čom spočíva tá disciplína. Mnohí to nevedia.

Trap je disciplína brokovej streľby. Od strelca je pätnásť metrov vzdialený bunker, z ktorého letí jeden asfaltový holub na vzdialenosť sedemdesiatpäť metrov. Súťažiaci má dva náboje na to, aby ho úspešne trafil. Takýmto spôsobom strieľa až do sto dvadsiatich piatich terčov. Prvých šesť strelcov ide do finále. Tam sa strieľa prvá dvadsaťpäťka. Súťažiaci už strieľajú iba s jedným nábojom. Najslabší z tejto šestice vypadne. Ostatní strieľajú znova do dvadsiatich piatich terčov. Opäť posledný vypadne, takto sa to opakuje, kým neostanú dvaja najlepší. Tí strieľajú iba do desiatich terčov.

Čítal som, že v minulosti, keď túto disciplínu vymysleli, používali skutočné živé holuby.

Áno, zo začiatku tomu tak bolo.

Viem si predstaviť, že to muselo veľmi prekážať organizáciám ako Greenpeace alebo skautom.

Vtedy bola iná doba. To platilo pre tridsiate roky minulého storočia, alebo medzivojnové obdobie.

A double trap?

V tomto prípade letia z bunkru naraz dva asfaltové holuby na vzdialenosť päťdesiatpäť metrov. Súťažiaci má dva náboje, aby ich zostrelil.

Musí byť dosť náročné to stihnúť.

To rozhodne, je to aj zaujímavejšie pre divákov aj pre strelca. Ako olympijskú disciplínu to zrušili. Preto aj dotácia zo štátu je takmer nulová.

Mohol by sa v našej krajine niekto týmto koníčkom uživiť?

Niektorí sa tým uživiť môžu, ale nemyslím si, že sa tým dá zarobiť toľko ako napríklad vo futbale.

Koľko môžu dosahovať príjmy profesionálnych športových strelcov?

To je individuálne, ale úrovni finančného zisku z masových športov sa to naozaj nevyrovná.

Popularita športovej streľby je naozaj nižšia. Menej sa dáva do povedomia. Ako vnímaš túto skutočnosť? Nakoľko žijeme vyše šesťdesiat rokov v období mieru, väčšina ľudí takmer vôbec nechytí strelnú zbraň do ruky. Nedostáva sa aj športová streľba trochu do úzadia?

Na úpadku to nie je, nakoľko stále patrí medzi olympijské disciplíny a má dostatok fanúšikov. Stále s tým začínajú noví ľudia. Masový šport to však nie je. To je určite chybou streleckého zväzu ako celku. On by mal tento šport viac propagovať. Ja a mnohí športovci síce máme fanpage, kde sa snažíme informovať kamarátov o tom, ako trénujeme, lenže to nestačí.

Aké výhody podľa teba poskytuje tento šport oproti iným populárnejším ako futbal alebo bojové športy, plávanie...?

To je podľa mňa ťažké povedať. Výhody a nevýhody závisia od každého jednotlivca, všetkým to dá a vezme niečo iné.

Aké najväčšie pozitíva to dalo tebe?

Mal som možnosť cestovať po svete.

Máš v pláne svoju perspektívu v športe rozšíriť? Chceš vyskúšať aj iné disciplíny, po prípade iný šport?

To teraz ešte neviem povedať, nakoľko bude prioritou nájsť si prácu. Celé sa to bude odvíjať od toho, koľko času mi ostane na vedľajšie aktivity. Nechcem zanedbávať ani rodinu, ani kamarátov. Rád by som však vyskúšal aj niečo iné.

Hľadal si niekedy spôsoby, ako spojiť prácu so svojím koníčkom?

Túžil som po tom, ale nakoľko popularita tohto športu je nižšia, nenašiel som v tomto smere cestu. Nechcem sa venovať vo svojom živote čisto iba trénerstvu.

Je nízky počet záujemcov o takéto tréningy. Nie je to ako v prípade MMA zápasníkov. Zmiešané bojové umenie bolo v dvadsiatom storočí najrýchlejšie sa rozvíjajúcim športom. MMA tréneri sa tým skôr môžu plnohodnotne uživiť.

MMA je oveľa komplexnejší šport, ktorý sa dá využiť aj v iných oblastiach. Je to vhodný doplnok aj pre iné športy. Vedia sa v tom nájsť napríklad aj tenisti. Môžu z toho využiť nejaké kompenzačné cvičenia. Preto si myslím, že zápasníci ako napríklad Attila majú obrovskú klientelu aj z oblasti iných druhov športov. Napríklad aj ja som chvíľu chodil do Spartakus fight gym v Trnave. Mal som to ako doplnkový šport k streľbe. Potom som sa však obával zranenia. V takom prípade by som bol indisponovaný celú sezónu.

Áno, zranenia v bojových športoch bývajú častejšie a vážnejšie.

Mať karfiolové ucho zo zápasenia je najmenej.

Vyskočené kĺby majú oveľa vážnejšie následky.

To sa pri streľbe určite nemôže stať.

V tomto smere je streľba bezpečnejší šport.

U nás sa skôr ničia ramená vplyvom otrasov, alebo trpí chrbtica. Telo sa namáha jednostranne, preto je veľmi vhodné dopĺňať to aj inou pohybovou aktivitou.

Ďakujem za rozhovor a želám veľa šťastia ako na Veľkej cene SKP v Trnave, tak aj pri hľadaní práce, ktorá ťa bude napĺňať.