Juan Guaidó vraj nemá žiadnu ústavnú legitimitu, viaceré štáty EÚ ho však uznali ako prezidenta Venezuely

Belgická televízna stanica RTBF citovala slová veľvyslankyne, podľa ktorých "prezidentské voľby z 20. mája 2018 boli pripravené v súlade s ustanoveniami venezuelskej ústavy". Naopak, v rozpore s ústavou krajiny je podľa jej slov to, že sa predseda Národného zhromaždenia 23. januára vyhlásil za prezidenta Venezuely. Salernová-Calderová upozornila, že niektoré krajiny EÚ sa rozhodli prijať schému, ktorá vo venezuelskej ústave neexistuje.

Ejerciendo mi DERECHO al voto! Mi derecho soberano e inalienable! Venezuela independiente!!!#YoSiSalgoAVotar #YoCumplíConVenezuela #VenezuelaEsDemocracia #VenezuelaTieneDerechoAElegir pic.twitter.com/24NXjWmPOc

— Claudia Salerno Caldera (@cscaldera) 20. mája 2018

RTBF pripomenula, že EÚ je ohľadom mocenského boja v tejto latinskoamerickej krajine rozdelená. Kým polovica z členských krajín Únie (14) individuálne uznala Guaidóa za dočasného prezidenta, ktorý má pripraviť nové a spravodlivé voľby, Taliansko, Írsko a Grécko odmietli prijať spoločné vyhlásenie EÚ potvrdzujúce túto úlohu opozičného lídra. Talianska vláda dokonca naznačila, že zo strany EÚ ide o zasahovanie do vnútorných vecí Venezuely.

Juan Guaidó

Vývoj udalostí vo Venezuele sa medzitým preniesol aj na pôdu Európskeho parlamentu, ktorý minulý týždeň podporil lídra opozície. V pondelok večer túto pozíciu potvrdila aj Európska ľudová strana (EPP/EĽS), najväčšia európska politická skupina. Prvý podpredseda EPP, španielsky europoslanec Esteban González Pons, v správe pre médiá uviedol, že doterajší venezuelský prezident Nicolás Maduro stratil legitimitu, pretože bol do tejto funkcie vlani v máji zvolený vo voľbách, ktoré EÚ označila za zmanipulované. "Bol jediným kandidátom, opozícia sa nechcela na voľbách zúčastniť, pretože vedela, že to nebudú slobodné voľby. Nikto nemôže akceptovať takýto druh volieb," uviedol González Pons.

Venezuelská veľvyslankyňa v Belgicku však s takýmto názorom nesúhlasí. Podľa nej pozícia EÚ vyvoláva otázky už aj preto, že pred vlaňajšími voľbami minister zahraničných vecí Venezuely zavítal do Bruselu a ponúkol šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej možnosť, aby sa Únia stala jedným z medzinárodných pozorovateľov priebehu volieb. "Odpoveď bola 'nie'. Sme v pokušení si myslieť, čo potvrdzujú aj fakty, že organizácia súčasného prevratu vo Venezuele sa začala už vlani v apríli," skonštatovala Salernová-Calderová.