Jojkárka Dominika Richterová a jej chvíle hrôzy s arabskými spolucestujúcimi! Bojím sa a hanbím za to, že som rasistka… Ale?

„V piatok som cestovala z Prahy do Bratislavy vlakom. Ponáhľala som sa, lebo som chcela byť čo najskôr doma… Ešte predtým, ako som nastupovala do vozňa som predbehla jeden pár. Moslima s moslimkou… Po chvíľke prešiel tento pár a sadol si oproti mne. Priznám sa, že som spozornela,“ rozpísala svoju skúsenosť krásna blondínka, ktorú najviac znepokojovala žena v burke so zaslzeným pohľadom. 

Netrvalo dlho a mladej herečky sa pomaly, ale isto, začal zmocňovať strach. Snažila sa samú seba upokojiť, no myšlienky, ktoré jej vírili v hlave boli silnejšie ako jej vôľa. „Čo ak niečo urobia? Prečo jej tečú slzy?… Prečo on telefonuje a zakrýva si mobil? Čo ak odpáli ten vozeň a ja zomriem?“ 

Nevydržala to a aj keď sa cítila trápne sprievodcu poprosila, či si môže presadnúť. Veľmi si však nepomohla, dovolil jej vymeniť si miesto len v rámci vozňa, do ktorého nastúpila. Pocit strachu, tak razom vystriedali výčitky, keďže sa dvojica vo vlaku o nič nepokúsila. „Prečo? Prečo sa musím báť samej seba a označovať sa za rasistku? Mať zo seba zlý pocit a výčitky, lebo sa niekoho bojím? Tento strach som si nevymyslela! Nikdy som nikoho nesúdila takými myšlienkami ako teraz! Nikdy by som si nepomyslela, že mi môže niekto ublížiť, alebo ma pripraviť o život! To sú vážne obvinenia, vážne myšlienky!… Je mi z toho veľmi smutno, veľmi ma to trápi…,“ zdôverila sa a vo svojej úprimnosti zašla ešte ďalej. „Tento verejný strach je hrozný…Je to obrovský ľudský problém. Umierajú nevinní ľudia kvôli choro nastaveným hlavám… Ja sa bojím. Hanbím sa za to, že niekoho súdim. Silno sa vo mne ozýva moje svedomie, ale bojím sa,“ vyhlásila Dominika, ktorá týmto verejným vyznaním popísala pocity nejedného Slováka, nejedného Európana...