Jesenná migrácia vtáctva vrcholí, do exotických krajín však neletia za teplom

Jesenné sťahovanie trvá dlhšie, ako to jarné a najrizikovejšie je pre mladé vtáky. Ľudia im môžu pomôcť napríklad tak, že počkajú so zaoraním polí, na ktorých vtáci môžu nájsť zásoby na cestu.

"Na cestu sa vtáky pripravujú – mení sa im operenie, tvoria si tukové zásoby. Energiu teraz dopĺňajú tiež bobuľami, najmä bazy či svíbu. Privítajú slnečnicu či strniská po lucerne a obilninách. Zárukou vyššej bezpečnosti pri prekonávaní dlhých vzdialeností sú špeciálne prvky na drôtoch elektrických vedení. Umožňujú operencom úspešný prelet bez rizika nárazu do vedenia, ktoré bolo dovtedy prekážkou," približuje Lucia Deutschová z RPS.

Cieľ cesty si operence sa vyberajú podľa toho, čo im chutí. Vyberajú sa tam, kde je takejto potravy dostatok. "Aj z našich končín odlietajú medzi prvými druhy, ktoré to majú najďalej. Ide najmä o subsaharské migranty, zimujúce najmä južne od rovníka. Spravidla sú to hmyzožravé spevavce, niektoré dravce a výnimočne sovy, krakle a včeláriky," hovorí Roman Slobodník z RPS. Neskôr podľa neho nasledujú druhy, v ktorých jedálničku sú častejšie zastúpené semená rastlín - na Slovensku najmä pinkovité vtáky ako pinky alebo stehlíky. Ich cieľová destinácia je južná Európa, respektíve severná Afrika.

Niektoré vtáky pri sťahovaní tvoria obrovské kŕdle - minulý víkend (13. - 14. 10.) napríklad návštevníci maďarského národného parku Hortobágy mohli pozorovať rekordný kŕdeľ 160.000 jedincov žeriava popolavého.

"Priebeh migrácie dokumentujú aj výsledky z ornitologických staníc, kde odborníci v rámci výskumu tiahnuce vtáky odchytávajú a krúžkujú. Vo Ventes Ragas v Litve bolo 4. októbra okrúžkovaných 7284 jedincov 23 druhov, 10. októbra viac ako 4500 vtákov 33 druhov. Sú to obrovské počty, napríklad v porovnaní s denným maximom slovenských staníc, ktoré je 200 – 300 jedincov," konštatuje Slobodník.