Jeffreson: Nemožno zamieňať rozvojovú a bezpečnostnú pomoc

Reagoval tak na zmenu definície humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce (súhrnne ODA), o ktorú sa postarala vo februári tohto roka Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Štáty dnes vďaka tejto zmene môžu vykazovať ako pomoc aj rôzne bezpečnostné opatrenia či opatrenia potláčajúce extrémizmus. Podľa Platformy MVRO tým hrozí rozvojovej pomoci vážne riziko militarizácie. Zároveň takto vynaložené prostriedky neriešia príčiny rozvojových problémov vo svete.

CONCORD preto žiada, aby sa financie určené na bezpečnostnú a rozvojovú pomoc striktne oddeľovali. Dôvodom je fakt, že ak sa budú tieto dve položky v rozpočte určenom konkrétne na humanitárnu alebo rozvojovú pomoc prelínať, štáty ani CONCORD nebudú mať jasno v tom, koľko financií je určených na samotnú pomoc v kríze alebo na jej riešenie. "Experti, ktorí sa zaoberajú bezpečnosťou, nie sú členmi mimovládnych organizácií. Oni si musia robiť svoju robotu, my svoju," povedal Jeffreson.

Dodal, že to, čo majú spoločné, je zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv, každý však na to používa vlastné prostriedky. "Bezpečnostné zložky sú kritickou ingredienciou pre rozvoj," povedal Jeffreson s tým, že aj úlohou mimovládneho sektora je zaoberať sa neistotou a rizikami, napríklad sociálnymi a ekonomickými. "Ak vezmete peniaze z dlhodobého rozvojového projektu a použijete ich na bezpečnostné zložky, vezmete peniaze z mechanizmu, ktorý už v podstate rieši podstatu problémov súvisiacich s neistotou a rizikami. Zacielite na symptómy, ale nevyriešite problém," vysvetlil Jeffreson.

Okrem toho v Európe výrazne stúpa aj objem prostriedkov deklarovaných ako rozvojová spolupráca vynaložených vo vnútri donorských krajín, predovšetkým na činnosti spojené s migráciou - integráciu utečencov, vzdelanie, jazykové kurzy či hľadanie zamestnania. Na tlačovej besede na to upozornila Mária Sliacka z Platformy MVRO. "Výdavky smerujúce k potlačeniu následkov migračnej krízy u nás alebo v Európe by mali byť výdavky navyše a nie na úkor programov rozvojovej spolupráce či humanitárnej pomoci," uvádza sa v tlačovej správe Platformy MVRO.

Celkovo tak suma vynakladaná na potláčanie chudoby vo svete a ďalšie kľúčové rozvojové otázky klesá, hoci sa môže v tabuľkách javiť ako stúpajúca. Napríklad Slovensko vynaložilo minulý rok na rozvojovú pomoc o 17 miliónov eur viac ako v roku 2014, no tento nárast sa týka predovšetkým materiálnej humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, nie rozvojovej spolupráce, dokonca v gescii ministerstva obrany. Finančná úroveň rozvojovej pomoci zo Slovenska sa tak pohybuje v rozmedzí 78 miliónov eur, viac ako 40 miliónov z tejto sumy však putuje do rozpočtu Európskej únie či do rozpočtu Európskeho rozvojového fondu.

Podľa člena predsedníctva Platformy MVRO Mariána Čau číka sú však "Slovensko a niektoré ďalšie členské krajiny jednoducho veľmi pomalé v napĺňaní rozvojových záväzkov". "Na konkrétnu adresnú bilaterálnu pomoc ide veľmi málo," uviedol Čaučík s tým, že už 13 rokov sa túto čiastku nepodarilo zvýšiť. Rozpočet, ktorý ide na bilaterálne projekty ostáva na úrovni 5,9 milióna eur. Do núdzového zvereneckého fondu pre Afriku alebo pre Sýriu sa príspevky zo Slovenska pohybujú na úrovni 500- až 600-tisíc eur.

"Sme veľmi sklamaní postojom vlády, že ani na tento rok nezvýšila rozpočet na rozvojovú spoluprácu v gescii 5,9 milióna eur," povedal Čaučík s tým, že minulý rok počas Európskeho roka rozvoja bola na to špeciálna príležitosť. "Tento rok boli na to ďalšie dve veľké príležitosti - predsedníctvo v Rade EÚ a kandidatúra ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN," dodal Čaučík. Koncept flexibilnej solidarity, ktorý navrhuje v dôsledku migračnej krízy ministerstvo vnútra ako riešenie, je podľa Čaučíka pekný názov, nikto však nevie, čo tento pojem konkrétne znamená a predstavuje v praxi.

Jeffreson predstavil na tlačovej konferencii aj dokument konfederácie CONCORD s názvom Aidwatch, ktorý predstavuje výsledky monitoringu humanitárnej a rozvojovej pomoci jednotlivých členských štátov EÚ počas roka. Súčasťou dokumentu, ktorý CONCORD pripravuje od roku 2005, sú aj odporúčania, ktorými by sa členské štáty mali pri prerozdeľovaní pomoci riadiť.

Cieľom tohtoročného dokumentu je snaha primäť členské štáty k dodržaniu záväzku, ktorým sa zaviazali - venovať na rozvojovú spoluprácu 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento záväzok doteraz splnilo len päť krajín - Veľká Británia, Švédsko, Dánsko, Holandsko a Luxembursko. CONCORD odporúča slovenskej vláde zvýšiť rozpočet v oblasti bilaterálnej pomoci, sústrediť svoju pomoc viac na najmenej rozvinuté krajiny či vytvoriť a implementovať národnú agendu 2030.