Javorčík: Summit EÚ by mal podporiť pozíciu SR ohľadom flexibilnej solidarity

Jednodňový summit EÚ má okrem iného ponúknuť aj spoločné vyhlásenie lídrov členských štátov, že asociačná zmluva medzi EÚ a Ukrajinou neznamená automaticky udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Tento krok má pomôcť holandskej vláde vyrovnať sa z výsledkami nezáväzného aprílového referenda, v ktorom voliči zbližovanie EÚ s Ukrajinou odmietli.

Javorčík pripomenul, že Holandsko je poslednou krajinou, ktorá túto dohodu neratifikovala, a spresnil, že asociačná dohoda neotvára automaticky dvere pre udelenie štatútu kandidátskej krajiny a jej členstvo v EÚ.

Pre Slovensko bude summit EÚ v rámci agendy migračnej politiky priestorom na debaty o efektívnej solidarite. Podľa Javorčíka slovenské predsedníctvo o tejto téme intenzívne diskutuje v Bruseli posledné dva mesiace a podarilo sa mu nájsť dosť širokú zhodu medzi členskými krajinami v tom, že solidarita s utečencami musí byť vnímaná širšie ako len systém relokácií požadovaný Európskou komisiou. Javorčíka priznal, že je niekoľko krajín, ktoré s takýmto prístupom nesúhlasia. Spresnil, že Slovensko na čele EÚ chcelo túto debatu "posunúť čo najďalej" a že debata bude pokračovať aj počas maltského predsedníctva. Očakáva, že to potvrdia aj národní lídri na summite EÚ.

Podstatou debát o migrácii majú byť tzv. kompakty, migračné dohody s piatimi africkými štátmi (Senegal, Mali, Niger, Nigéria a Etiópia), ktorých účinnosť lídri EÚ vo štvrtok zhodnotia.

Na otázku TASR, aký posun nastal po roku v migračnej politike EÚ, Javorčík pripomenul, že pred rokom EÚ trvala na tom, že najlepším riešením sú relokácie migrantov, a dnes hovoríme o tom, že prvoradým riešením je ochrana hraníc.

"Veľa sa v tom spravilo. Od minulého týždňa je už plne v prevádzke pobrežná a pohraničná stráž. Ak niektorá krajina potrebuje pomoc, sú pripravení ľudia v iných členských krajinách nastúpiť a riešiť situáciu," uviedol Javorčík. Dodal, že EÚ kladie silný dôraz najmä na krajiny pôvodu a tranzitu migrantov. Ide najmä o africké krajiny, z ktorých prúdia utečenci do Líbye a cez Stredozemné more do Talianska.

Práve preto sa chcú lídri sústrediť na "kompakty" a ich možné rozšírenie a podporujú návrh na vytvorenie nového fondu EÚ, ktorý má stimulovať investície v uvedených krajinách. V duchu logiky, že ak sa tam ekonomické a sociálne podmienky zlepšia, ľudia nebudú mať dôvod odchádzať.

Javorčík priznal, že nejde o kroky s rýchlymi výsledkami, ale únia sa musí zamerať aj na dlhodobé opatrenia, ktoré v budúcnosti prinesú efekt v podobe zníženej alebo nulovej migrácie.

S odkazom na situáciu v Sýrii slovenský veľvyslanec pri EÚ upozornil, že summit bude o výzvach na ukončenie vojenských akcií, najmä v Aleppe, a o dôraze na európsku humanitárnu pomoc pre Sýriu. EÚ podľa jeho slov zároveň začína rozmýšľať, aká bude jej úloha po tom, až sa vojna v Sýrii skončí a bude treba pomáhať pri obnove zničenej krajiny. Únia trvá na tom, že bude pomáhať pri rekonštrukcii Sýrie, ak bude zabezpečená prechodná vláda.

Na pozadí najnovších vojnových udalostí v Sýrii, kde vládnemu režimu pomáhajú sily Ruskej federácie, lídri EÚ zrejme podporia rozšírenie súčasných sankcií voči Rusku na ďalšie polročné obdobie.

Pracovná večera na summite EÚ bude bez prítomnosti britskej premiérky Theresy Mayovej a zvyšných 27 lídrov má prediskutovať niektoré aspekty spôsobu rokovania o brexite, keď sa britská vláda rozhodne pre aktiváciu článku 50 Lisabonskej zmluvy.