Japonsko predstavilo naväčšiu bojovú loď od druhej svetovej vojny

Loď má 250 metrov dlhú letovú palubu a môže niesť až 14 vrtuľníkov. Japonskí predstavitelia uvádzajú, že sa bude využívať na národnú obranu - najmä na protiponorkové operácie a prieskumné misie v hraničnom pásme -, ako aj na posilnenie kapacity na prepravu osôb a zásob pri veľkých prírodných katastrofách, akými boli ničivé zemetrasenie a prívalové vlny cunami v roku 2011.

Napriek tomu, že loď - prezývaná Izumo - sa začala stavať už v roku 2009, jej spustenie na vodu prichádza práve v čase, keď Japonsko a Čína vedú spor o niekoľko malých ostrovov, nachádzajúcich sa medzi južným Japonskom a Taiwanom. 

Okolo ostrovov, ktoré sa v japončine nazývajú Senkaku a v čínštine Tiao-jü-tchaj, už celé mesiace hliadkujú lode. Na ostrovy si robia nároky Japonsko, Čína i Taiwan.

Napätie ohľadne ostrovov spolu s vysokými výdavkami Číny na zbrojenie a modernizáciu armády vyvolali v Japonsku dopyt po posilnení obrannej sily vojenského námorníctva a letectva. Čína prednedávnom uviedla do prevádzky lietadlovú loď, ktorú kúpila od Ruska a zmodernizovala. V súčasnosti Čína údajne stavia vlastnú lietadlovú loď, poznamenáva AP. 

Aj keď v prípade novej japonskej lode Izumo ide technicky o torpédoborec, niektorí odborníci sú presvedčení, že z nej budú môcť v budúcnosti štartovať stíhačky alebo iné lietadlá s kolmým štartom. 

Pre Japonsko by to však znamenalo zmenu smerovania. Krajina je známa tým, že má najlepšie vyzbrojené a vycvičené námorné sily v Tichomorí, ale v dôsledku ústavných obmedzení, ktoré jej umožňujú využívať ozbrojené sily len na obranné účely, sa nikdy nepokúšala postaviť lietadlovú loď. Tokio tvrdí, že využívať plavidlo na tento účel ani neplánuje.

Torpédoborec Izumo nie je vybavený katapultmi potrebnými na štart stíhačiek a na letovej palube nemá ani odpaľovaciu rampu pre lietadlá s pevnými krídlami.