Janek Ledecký oslávil šesťdesiatku

Právo len vyštudoval

Mal niekedy chuť praštiť s muzikou, že nejde to, makám, a nie je to ono, idem robiť niečo iné – je vyštudovaný právnik, vrátil by sa k pôvodnému povolaniu?

„Návrat k právu by som pokladal za najväčšiu prehru v živote, rock and roll je oveľa väčšia zábava,“ hovorí so smiechom Janek.  „Nikdy som nepracoval ani jediný deň v žiadnej právnickej kancelárii, ale pravda je, že keď som študoval, nemohol som tušiť, že ma muzika uživí.  Neviem si predstaviť, čo by som robil, naozaj, koncerty sú pre mňa šľahačkou, čerešničkou na torte, bez ktorej by som nevedel žiť. Niektoré moje pesničky sa stali majetkom poslucháčov a je to úžasné. To pozná každý muzikant a spevák, ktorý má vo svojom repertoári desať a viac hitov, s ktorými môže kamkoľvek prísť, ľudia ich poznajú a chcú ich znova a znova počuť. To sa stavba koncertu robí sama.“

 Všechno bude fajn

Dve jubileá v jednom roku

Druhé jubileum, ktoré tento rok oslavuje, je štyridsiatka na scéne. Kariéra je to parádna. Člen skupiny Žentour, sólová dráha, autor muzikálov Hamlet,  Galileo, IAGO,  ktoré sa preslávili i v zahraničí. V roku 1999 zložil muzikál Hamlet, ktorý mal premiéru 1. novembra 1999. Ten sa hral v Soule a v Tokiu. Povzbudený úspechom Hamleta zložil Ledecký ďalší muzikál Galileo, ten mal premiéru v pražskom divadle Kalich 15. februára 2003. Je spokojný?

„Hamlet pozbieral v Česku, na Slovensku, v Kórei a Japonsku cez milión divákov, čo považujem za zázrak,“ konštatuje spokojný Janek Ledecký. „Ja som nadšený, že sa mi táto Shakepsearova dráma podarila prerozprávať tak, že to ľudí baví. Muzikál Galileo sa hral rovnako v našich krajinách aj v zahraničí. Priznám sa, že viac divákov mám v zahraničí a možno to bude znieť neskromne, ale vďaka tomu sa neporovnávam s českou muzikálovou scénou, aj s IAGOM mám ambície preraziť do cudziny.“

 Okrem albumov so Žentourom či sólových mu vyšiel album duet Všichni dobří andělé.

„Sám mám šťastie na anjelov okolo seba,“ spomína na dielo Janek a pokračuje: „Okrem rodiny, ktorá je základnou zostavou anjelov, hudobných anjelov sa mi podarilo, aj keď nie všetkých, „zhromaždiť“ na tomto CD. Je ich dohromady štrnásť. Niektoré stretnutia nielen unikátne, ale doslova klenoty. Jedným  z nich je aj pieseň Aj tak sme stále frajeri. Hovoril som  Petrovi Nagyovi, že pred rokmi bola pesnička fajn, ale teraz dostala skutočný rozmer a nikdy nezabudnem, ako sme ju spievali na Miss Slovakia. Moderátor uviedol len Petra Nagya, ktorý zaspieval prvú slohu. Potom som prišiel ja s druhou slohou a publikum burácalo, že Ledecký po slovensky, dobré, super, a na záver nastúpil Jožo Ráž. Ako sme tam stáli vedľa seba, mráz mi šiel po chrbte, priznám sa, toto by som chcel ešte párkrát zažiť.“

Aj tak sme stále frajeri

Nadané deti

Janek je otcom dvoch detí a zaujímavé je, že nechodili do klasickej školy, ale Janek s manželkou ich učili doma.

„Syn Jonáš  vydal platňu s kapelou Ray-Band  s názvom Blues Jeans, ktorú celú sám zložil, je  to bigbíťák, dokonca väčší než ja, ale v súčasnosti sa viac venuje výtvarnému umeniu, je vyštudovaný výtvarník,“ hovorí Janek. „Nekritizuje ma, skôr debatujeme, názory mladej generácie si veľmi cením a zvlášť od muzikanta ako onáš, naviac je to moja krv.“

Jonáš má na konte niekoľko ilustrovaných kníh – 60 strán komiksu v knihe o Karolovi IV., v minulom roku vyšli Verše podtrhlé,   spoločné dielo syna a otca, a samozrejme aj samostatné výstavy. 

Dcéra Ester je svetoznámou športovkyňou, a to dokonca v dvoch zimných lyžiarskych disciplínach. „Vzťah k hudbe má, keď si sadne k pianu a spieva, je to nádherné, ale čas je problém,“ prezrádza Janek na margo svojej úspešnej dcéry. „Robiť šport na svetovej úrovni – snowbording a zjazdové lyžovanie, v tejto kombinácii nerobí nikto, len ona.“

Drží sa pri zemi?

Čo ho udržuje stále pri zemi? Predsa len tá sláva prišla, fanúšičky sa po ňom vrhali, kam prišiel, trhali  z neho ružovo-fialovú košeľu z klipu Všechno bude fajn?

„Priznám sa bol som neznesiteľný, so Žentourom sme vyleteli behom roka z malých klubov na štadióny, prišla platňa,  ktorá bola síce tretia, ale predalo sa asi 160 000 kusov, chodili sme s hlavami v oblakoch,“ smeje sa dnes šesťdesiatnk Janek. „O rok  prišla ďalšia platňa, očakávali sme to isté. Boli sme radi, že sa predalo o sto tisíc menej, pár nevypredaných koncertov a boli sme späť na zemi. Naša brandža je tvrdá, s nikým sa nemazná. Ale aj tak chcem byť v budúcom živote opäť rock star.“