BRUSEL - Vierovyznanie nerobí z nikoho lepšieho či horšieho človeka, ale Európania by si mali uchovať vedomie svojich židovsko-kresťanských koreňov a brániť svoju kultúru, ak sa ju ktokoľvek pokúša zničiť. Pre TASR to uviedla slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).
Poslankyňa, ktorá patrí do parlamentnej frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a je členkou Výboru pre vzťahy s krajinami Maghribu a Zväzu arabského Maghribu, pripomenula, že európska kultúra - čiže kultúra v širokom zmysle slova - vychádza zo židovsko-kresťanských koreňov a tradícií. Podľa nej je preto prirodzené, že spolu s rastúcim počtom moslimov žijúcich alebo prichádzajúcich do krajín EÚ sa zväčšuje aj viditeľnosť odlišností.
"Vierovyznanie nerobí z nikoho lepšieho či horšieho človeka. Sama veľmi dobre poznám niekoľko moslimov, za ktorých by som dala 'ruku do ohňa', a teším sa, že môžeme byť kolegovia či priatelia. Ale zároveň, bez odsudzovania kohokoľvek pre jeho vieru, by sme si v Európe mali uchovať vedomie našich koreňov a brániť našu kultúru, ak sa ju ktokoľvek pokúša zničiť," uviedla Žitňanská.
Poslankyňa zároveň upozornila, že súčasťou nášho vedomia o kultúrnych základoch našej civilizácie musí byť aj odsudzovanie terorizmu, obrana základných hodnôt slobody a tolerancie i obrana hodnoty každého ľudského života.
"Sama cítim povinnosť brániť prenasledovaných kresťanov kdekoľvek na svete a je smutným faktom, že najhoršie podmienky majú práve v krajinách, ktorých sa zmocnili islamskí fanatici. Ale tiež apelujem na to, aby sme neskĺzli k šíreniu strachu a nenávisti, ako sa o to čoraz úspešnejšie - s výdatnou podporou súčasnej ruskej vlády, čo iste nie je náhoda - pokúšajú rôzne xenofóbne strany v EÚ," uviedla.
Správnym krokom je podľa nej potreba zachovať si schopnosť rozlišovať medzi násilnými barbarmi a slušnými moslimami, z ktorých mnohí v priestore EÚ žijú práve preto, že sami odsudzovali násilné barbarstvo fanatikov.