Ján Golian zohral kľúčovú úlohu pri vojenskej príprave povstania

Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v maďarskom mestečku Dombovár. Absolvent Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave a poslucháč Vysokej školy vojenskej v Prahe patril medzi dôstojníkov, ktorí boli produktom československých vojenských škôl z 30. rokov 20. storočia.

V máji 1938 kapitána Jána Goliana pridelili k 10. divízii v Banskej Bystrici. Zastával rôzne štábne funkcie v Slovenskej armáde počas druhej svetovej vojny, napokon bol prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie. Bojoval na sovietsko-nemeckom fronte, kde nadviazal prvé kontakty so sovietskymi partizánmi. Praktické skúsenosti z východného frontu neskôr zúročil ako veliteľ povstaleckej armády operujúcej na Slovensku. Z východného frontu sa vrátil v polovici roku 1943 a v Banskej Bystrici ho ustanovili za náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska. Tu mal možnosti zakladať konšpiratívne siete vo vojenských posádkach s pomocou viacerých antifašisticky zmýšľajúcich slovenských dôstojníkov. Činnosť skupín sa riadila smernicami československej exilovej vlády v britskom Londýne. Táto vláda neskôr Jána Goliana ustanovila za dočasného veliteľa vojenskej organizácie na Slovensku a poverila ho viesť vojenské akcie.

V apríli 1944 sa pplk. Ján Golian na tajnej porade v Bratislave oboznámil s programom a zložením ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. Na porade pochopil výklad a zmysel Vianočnej dohody o nutnosti jednotného a centrálne vedeného boja proti nemeckému fašizmu a domácemu klérofašizmu.

Keď v poslednej dekáde augusta 1944 partizáni obsadili viaceré slovenské mestá a dediny, odboj vyústil do celonárodného povstania a situácia sa pre vládu v Bratislave stala neovládateľná. Tiso súhlasil s príchodom nemeckých okupačných jednotiek na Slovensko od 29. augusta 1944. Na druhý deň vydal Ján Golian rozkaz na bojovú pohotovosť a postavil sa na čelo povstaleckej armády. Za uskutočnenie vojenskej prípravy povstania a za úspešné riadenie činnosti povstaleckej armády pplk. Jána Goliana 29. augusta 1944 londýnska vláda povýšila na plukovníka Generálneho štábu a na základe rozhodnutia SNR z 5. septembra 1944 ho povýšili na brigádneho generála. Počas povstania Golian preukázal svoje schopnosti pri obrane slobodného územia, kde čestne niesol bremeno zodpovednosti v najvyššej funkcii povstaleckého veliteľa. Na čele armády stál Ján Golian až do októbra 1944, kedy prišiel generál Rudolf Viest a posledné tri týždne bol on veliteľom povstaleckej armády a Golian jeho zástupcom. Proti presile nemeckej armády sa však nebolo možné ubrániť a tak v noci z 27. na 28. októbra 1944 vydal generál Viest na Donovaloch posledný rozkaz 1. československej armáde na Slovensku: "Boj za slobodu sa nekončí, bude pokračovať v horách".

Posledné dni Golianovej a Viestovej činnosti na povstaleckom území boli spojené s účasťou v partizánskej vojne v slovenských horách. Dňa 3. septembra 1944 počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom oboch generálov Jána Goliana aj Rudolfa Viesta v Pohronskom Bukovci v Nízkych Tatrách v okrese Banská Bystrica zajali. Nasledovali výsluchy v Bratislave a v nemeckom Berlíne. Napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov oboch generálov v Nemecku odsúdili na trest smrti. Popravu vykonali pravdepodobne v koncentračnom tábore vo Flossenburgu v neznámy deň v roku 1945.

Jána Goliana in memoriam vyznamenali Radom SNP I. triedy (1945), Československým vojnovým krížom 1939 (1945), Radom republiky (1969) a viacerými medailami. V roku 1995 mu prezident SR Michal Kováč in memoriam udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.