Irén Sárközy: SR trvalo 10 rokov, kým vyriešilo dieru vo verejných financiách

Upozornila na to, že doteraz najnižší deficit vo výške 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) Slovensko dosiahlo v roku 2007, teda rok pred vypuknutím krízy a pri ekonomickom raste 10,8 %.

"Je rozdiel, či krajina dosahuje deficit pri raste 10,8 % alebo pri raste 3,5 %. Predložený návrh rozpočtu počíta s deficitom 1,29 % HDP v budúcom roku pri raste 3,5 %. Trvalo nám desať rokov kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách, spôsobenou vypuknutím finančnej krízy. Deficit je konečne nižší ako malo Slovensko v roku 2007, pričom v nasledujúcich rokoch by sme sa mali dostávať k prebytkovému rozpočtu," avizovala Sárközy.

Za posledné roky podľa nej mierne klesal aj verejný dlh. "Vo väčšine štátov Európskej únie bol hrubý verejný dlh za posledné obdobie horší, ako malo Slovensko. Rozpočet počíta s poklesom dlhu. Znižovať verejný dlh ekonomickým rastom je ťažšie než odkupovať vládne dlhopisy príjmami z privatizácie," podotkla.

Slovensko je podľa nej krajina s výrazne vyšším investičným dlhom a musí vynakladať vyššie výdavky na dopravnú a sociálnu infraštruktúru. "Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do infraštruktúry, alebo prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to bolo v minulosti v Grécku," uviedla poslankyňa s tým, že ak by nebolo vysokých verejných investícií, slovenský rozpočet by patril k najprebytkovejším v EÚ. "Musíme však investovať nielen do výstavby, ciest a diaľnic, ale značný investičný dlh máme v školstve, zdravotníctve, či v sociálnych službách," doplnila Sárközy.

Taktiež je presvedčená, že na Slovensku je relatívne nízke daňovo-odvodové zaťaženie. "Obzvlášť nízky je podiel priamych daní z príjmu a majetku. V roku 2015 tieto príjmy predstavovali len 7,4 % z HDP, čo bolo menej ako v Estónsku. Našim problémom je skôr nízka úroveň príjmov obyvateľstva a domácich úspor," dodala koaličná poslankyňa.