Iránkam chýba vitamín D, preto sa úrady rozhodli zriadiť im ženské parky

Ohlasy sú rôzne, niektoré tento nový trend s radosťou vítajú, iné liberálne zmýšľajúce Iránky zasa upozorňujú na to, že sa iba prehlbuje segregácia žien a mužov.

„Milujem, keď si môžem dať dole svoju šatku,“ pochvaľuje si 47-ročná kaderníčka Laleh z Teheránu počas pikniku v parku so svojimi priateľkami. „Môžeme tu nosiť vzdušné oblečenie a to je sloboda, ktorú si skutočne užívam,“ vysvetľuje pre britský denník The Guardian.

Neďaleko Laleh si príjemný deň užíva aj skupinka mladých žien, ktorá sa vlní v rytme hlasitej popovej hudby.  „Nenávidíme hidžáb,“ hovorí mladučká Iránka. „Sme šťastné, že máme miesto, kde môžeme chodiť nezahalené, športovať alebo sa opaľovať,“ dodáva s úsmevom na tvári.

V hlavnom meste Iránu sú ženy povinné dodržiavať prísne pravidlá obliekania ako je šatka zahaľujúca hlavu, dlhé nohavice či plášť, ktorý má zakrývať ženské krivky. Na dodržiavanie týchto striktných pravidiel dohliada mravnostná polícia. Ženy, ktoré porušia tieto nariadenia, postihne vysoký trest.

V parku sa však môžu pohybovať slobodne a nosiť čo sa im páči. Tento raj pre dámy otvorili v roku 2008. Potom ako zožal veľký úspech, rozhodli sa v meste postaviť ďalšie tri parky. Neskôr sa koncept rozšíril aj do okolitých miest. Obdobné parky sa už nachádzajú aj v Pakistane, Afganistane či na veľké prekvapenie aj v Saudskej Arábii, kde sa pravidlá dodržujú snáď najviac zo všetkých moslimských krajín. Takéto parky slúžia ženám na oddych či športovanie bez toho, aby sa stali obeťou sexuálneho obťažovania.

V Iráne však parky plnia aj ďalšiu veľmi významnú funkciu a to zdravotnú. Podľa štúdie, ktorú publikoval Réza Arjmand, sociológ, moslimky majú problém s nedostatkom vitamínu D.  Žijú v bytoch s malými oknami, cez ktoré sa len ťažko dostane slnečný svit a po ulici chodia zásadne zahalené od hlavy po päty.

Štúdia vypracovaná v roku 2011 preukázala alarmujúci nárast počtu žien s osteoporózou, čím podľa Arjmanda úrady motivovala k výstavbe parkov. Sociológ sa teší záujmu kompetentných o zdravie svojich žien, ktoré boli nezdravé a hrozili im rôzne zdravotné riziká ohrozujúce aj ďalšie generácie.

Podľa jeho názoru, majú tieto parky aj značné nevýhody. Úrady dostali ďalšiu šancu posunúť segregáciu žien a mužov na vyššiu úroveň. Kritika neprichádza len od liberálov v otázke segregácie, ale už aj od konzervatívnych Iráncov. Tí tvrdia, že parky spôsobia zmätok v ženských hlavách, pretože tie by mohli začať pochybovať o nevyhnutnosti zahaľovania sa na verejnosti.

Aj napriek zdanlivému pokroku v moslimských krajinách, ženy v parku sú pod neustálym dohľadom ženskej hliadky. V parkoch nie sú zriadené priestory pre batoľatá a zákaz vstupu majú chlapci starší ako 5 rokov. Aj napriek izolácii žien a rôznym obmedzeniam, sociológ vidí veľa pozitív.