Igor Matovič sa pripojil k takejto iniciatíve!

Akékoľvek reformy podľa nich nesmú ohroziť fiškálnu udržateľnosť ani oslabiť ciele znižovania dlhu. Na sociálnej sieti o tom informoval rezort financií.

Ministerstvo financií tak potvrdilo svoju prioritu, ktorou ostávajú zdravé verejné financie s dôrazom na ich dlhodobú udržateľnosť. „Udržateľné verejné financie vytvárajú dôveru a fiškálny priestor pre politické priority. Rovnako sú dôležité pre riešenie budúcich kríz a zdolávaní výziev,“ píše sa v spoločnom dokumente. „Zníženie dlhu musí zostať spoločným cieľom."

Prečítajte si: Sulík je odhodlaný udržať Kolíkovú vo funkcii. Hovorí, že matematika a fakty nepustia!

Európska únia minulý rok pre pandémiu pozastavila svoje obvyklé výdavkové pravidlá, čo členským štátom umožnilo zvýšiť výdavky a tak aj deficit verejných financií bez hrozby sankcie. Osem ministrov v dokumente naznačuje, že sú ochotní podporiť opätovné uplatňovanie fiškálnych pravidiel, a to pravdepodobne na začiatku roka 2023. Dokument podporili ministri financií Česka, Dánska, Fínska, Holandska, Lotyšska, Rakúska, Slovenska a Švédska.

Európska únia totiž minulý rok pre pandémiu pozastavila svoje obvyklé výdavkové pravidlá, čo členským štátom uvoľnilo ruky – a to aj v míňaní. Osem ministrov vo svojom dokumente naznačuje, že sú ochotní vidieť opätovné uplatňovanie fiškálnych pravidiel, a to pravdepodobne na začiatku roka 2023.

Možno vás zaujme: Globálna ekonomika sa zotavuje. Prečo tak výrazne zdraželi stavebné materiály po celom svete?

Slovensko vlani hospodárilo s deficitom 6,16 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odhadla vplyv samotnej pandémie na deficit verejnej správy v minulom roku vo výške 3,9 % HDP. V tomto roku vláda ráta s deficitom vo výške 9,472 miliardy eur, čo je takmer 10 percent HDP. RRZ odhaduje deficit na 6,911 miliardy eur alebo 7,12 % HDP. To je o 4,12 % HDP viac ako povoľovali pred pandémiou platné kritériá EÚ.