I. Radičová odmieta vloženie hotovosti do eurovalu aj jeho posilnenie

Slovenská premiérka Iveta Radičová odmieta vloženie hotovosti do Európskeho fondu finančnej stability, aby sa zvýšila jeho skutočná úverová kapacita. Posilnenie eurovalu podľa nej nevyrieši dlhovú krízu eurozóny, ktorá musí hľadať alternatívne opatrenia na obnovenie dôvery trhov. V rozhovore pre agentúru Bloomberg tiež uviedla, že lídri Európskej únie (EÚ) by mali zvýšiť flexibilitu EFSF.
      Radičová je proti zvýšeniu prostriedkov v EFSF, pokiaľ investori nebudú musieť znášať časť strát z dlhopisov problémových krajín už pred rokom 2013. "Ak existujú alternatívy", únia musí "minimálne zanalyzovať, čo je lepšie", povedala Radičová pre Bloomberg. "Existujú možnosti využitia štandardných mechanizmov na stabilizáciu spoločnej meny."
      EÚ sa chce do marca dohodnúť na zmenách fungovania EFSF, rámcových pravidlách pre stály stabilizačný mechanizmus, ktorý v polovici roka 2013 nahradí EFSF, a na sprísnení fiškálnych pravidiel.
      V poslednom čase sa na úniovej úrovni diskutuje o potrebe posilnenia úverovej kapacity dočasného stabilizačného fondu. Špekulácie o tom, že pomoc bude zrejme potrebovať aj Portugalsko a Španielsko, totiž vyvolali obavy, že vo fonde nie je dosť peňazí. EFSF môže teoreticky požičať 440 miliárd eur, v skutočnosti však maximálne 250 miliárd eur, ak si chce udržať najvyšší rating, čo mu umožňuje lacnejšie získavať peniaze na trhu.
      Jeden z návrhov na zvýšenie skutočnej úverovej kapacity fondu počíta s tým, že krajiny eurozóny, ktoré nemajú najvyšší rating, vložia do EFSF hotovosť. S týmto nápadom vraj prišlo šesť krajín eurozóny s najvyšším ratingom. Nemajú chuť zvyšovať svoje garancie, a preto od ostatných členov vyžadujú hotovosť. "Trhy berú do úvahy len záruky štátov s ratingom AAA. Ostatné garancie sú prakticky bezcenné," uviedol minulý týždeň pre nemecký denník Financial Times Deutschland (FTD) zdroj z kruhov ministrov financií eurozóny.
      Radičová takúto možnosť rázne odmietla. "Prepáčte, ale to neprichádza do úvahy. Musíme zrealizovať rozsiahle škrty vo verejných výdavkoch", a to by "zvýšilo náš deficit".
      Slovenská vláda chce do roku 2013 znížiť rozpočtový schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) z vlaňajších 8 %. Súčasťou konsolidačného balíka sú výdavkové škrty a zvýšenie nepriamych daní.
      Slovensko je ochotné diskutovať o tom, že dá do EFSF viac peňazí, len v prípade, ak súkromní investori budú znášať časť strát v súvislosti s reštrukturalizáciou dlhu problémových krajín už pred rokom 2013. Každé zvýšenie príspevku do EFSF vyžaduje schválenie slovenským parlamentom, ktorý neodobril pomoc pre Grécko, pripomína agentúra Bloomberg
      Podľa Radičovej je platobná neschopnosť problémových krajín možnosťou, ako sa dostať z dlhovej krízy. V takom prípade by sa však súkromní investori museli vzdať časti svojich nárokov. "Platobná neschopnosť nie je novým fenoménom. Existujú procedúry, ako postupovať, ako reštrukturalizovať dlh."
      Slovenská premiérka tiež podporuje zníženie úrokov, ktoré musia platiť krajiny pri úvere z EFSF. Írsko má platiť v priemere 5,8 %, čo je podľa Radičovej príliš veľa.

Zdroj: TASR/Bloomberg