I. Mikloš pripustil riziko rozpadu eurozóny, no vstup SR obhajoval

Minister financií SR Ivan Mikloš včera v Prahe na pôde Vysokej školy ekonomickej (VŠE) pripustil možnosť rozpadu eurozóny v dôsledku rozpočtových problémov Grécka a Írska, ku ktorým by sa mohli časom pridať aj Portugalsko, Španielsko či Taliansko.
Mikloš na stretnutí o budúcnosti eura, v prítomnosti prezidenta ČR Václava Klausa, pred študentmi zaplnenou aulou kritizoval spôsob riešenia problémov Grécka, ale zároveň konštatoval, že vykročenie Slovenska k euru bolo v minulosti správnym rozhodnutím. Dnes by rovnaké rozhodovanie Slovenska o prijatí či neprijatí eura bolo "omnoho ťažšie" a on by osobne bol "skôr proti".
Podľa Mikloša existujú tri alternatívy riešenia súčasných problémov eurozóny. Okrem krajnej tretej možnosti, ktorou je "reálna hrozba udržateľnosti celého projektu", je to vytvorenie fiškálnej a politickej únie a cesta rozpočtových obmedzení a riadeného štátneho bankrotu s reštrukturalizáciou dlhov. Aj keď tlak na politickú integráciu v EÚ podľa Mikloša existuje, takýto vývoj v EÚ, respektíve v eurozóne si minister nedokáže predstaviť z politického a ani z ekonomického hľadiska.
Podľa Mikloša bolo schválenie pôžičky Grécku "zásadnou chybou". Mali sa uprednostniť tvrdé rozpočtové obmedzenia, sprísnenie pravidiel Paktu rastu a stability a riadený štátny bankrot, ktorý by reštrukturalizáciu dlhov preniesol aj na veľké európske banky, ktoré k problémom Grécka prispeli.
"Dnes je problém ten, že sa spustil proces, prijal sa precedens. Vlády sa stali rukojemníkmi finančných trhov. A dnes sú vlády, najmä veľkých krajín, v dvojitých kliešťach. Na jednej strane sa daňovým poplatníkom v Nemecku a ani v iných veľkých krajinách, ba v žiadnej krajine, nepáči, keď za ich peniaze sa zachraňujú iné krajiny. Na druhej strane však veľké banky práve týchto krajín sú najväčšími veriteľmi v týchto (zachraňovaných) krajinách," vysvetlil.
O vážnych problémoch eurozóny na pôde VŠE hovoril aj český prezident  Václav Klaus, ekonóm Miroslav Ševčík a viceguvernér českej centrálnej banky Mojmír Hampl. Klaus v diskusii prekvapil svojim záverom, že budúcnosť eura ohrozená nie je, ale bude vykúpená dlhodobo nižším ekonomickým rastom eurozóny. Klaus odhaduje, že môže ísť až o 1,5-% spomalenie rastu počas budúcich až desiatich rokov.
"Euro zostane, ale bude to drahé," uviedol Klaus s tým, že krajiny EÚ do projektu eura investovali príliš mnoho politického i skutočného kapitálu, preto sa spoločnej meny nebudú chcieť vzdať "za žiadnu cenu".
"Bude vyvinuté všemožné úsilie, aby euro ďalej fungovalo. To je môj jednoznačný odhad, takto ja vidím budúcnosť. Samozrejme – má to aj druhú stranu. Bude to niečo stáť a ta cena bude veľmi vysoká," dodal český prezident.
Debata na akademickej pôde o problémoch a vyhliadkach eura sa niesla v uvoľnenej atmosfére a došlo aj na výbuchy smiechu – keď prezident Klaus ilustroval svoj skepticizmus k skorému zavedeniu eura v Česku, či komentoval výrok ministra Mikloša, že slovenskí občania si na euro rýchlo zvykli. Podľa Klausa si Slováci na euro zvykli aj preto, lebo nemali možnosť výberu.
"Ja som sa cítil veľmi dobre, myslím, že to bolo aj vidno. Na akademickej pôde treba otvorene diskutovať, polemizovať, predniesť aj rozdielne názory a nesúhlasné stanoviská. Tak to má byť," zhodnotil pre TASR Mikloš atmosféru debaty.

Zdroj: TASR