Humor je najdemokratickejší z ľudských zvykov, tvrdil Karel Čapek

Patril k najvýznamnejším osobnostiam českej i svetovej literatúry na prelome 19. a 20. storočia. Vo svojich dielach dôrazne upozorňoval na možnosti vedomého zneužívania vedy a techniky a na to, že človek sa proti takýmto zásahom nedokáže účinne brániť. Je autorom originálnych príbehov Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy, utopicko-fantazijných diel Válka s mloky a Bílá nemoc a tiež drám R.U.R. a Věc Makropulos. V 30. rokoch 20. storočia ho viackrát navrhli na Nobelovu cenu za literatúru.
      

Karel Čapek sa narodil 9. januára 1890 v českých Malých Svatoňoviciach pri Trutnove do rodiny lekára. Svoje detstvo strávil spoločne s bratom Josefom a sestrou Helenou v dedinke Úpice. S Josefom, neskôr maliarom a spisovateľom napísal niekoľko prozaických prác a sestra Helena je okrem iných próz aj autorkou spomienkovej knihy Moji milí bratři (1962). Karel Čapek študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, kde v roku 1915 získal doktorát. Po vysokoškolských štúdiách pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine Lažanských, neskôr bol knihovníkom v Národnom múzeu a tiež redaktorom v Národných listoch a v Lidových novinách. V rokoch 1921-1923 pôsobil ako dramaturg a režisér vo Vinohradskom divadle. Podnikol viacero ciest do zahraničia, z ktorých získal podnety pre svoje cestopisné fejtóny a prózy. V rokoch 1925–1933 bol Čapek prvým predsedom Československého PEN klubu. Ku koncu života sa oženil s dlhoročnou priateľkou, herečkou a spisovateľkou Olgou Scheinpflugovou.
      

Bol významným autorom svojej doby, posolstvá z jeho diel sú však aktuálne aj dnes. Ovplyvnila ho vedecko-technická revolúcia, v mnohých dielach vyjadril obavu, že technika raz získa moc nad človekom. Popularitu u veľkého okruhu čitateľov si získal svojím vycibreným a uhladeným jazykom, do ktorého však zakomponoval aj slang rôznych spoločenských skupín a terminológiu špecifických odborov. Jeho diela boli zaujímavé tiež skrytými myšlienkami a humanistickými posolstvami.
      

V ranej tvorbe vychádzal Karel Čapek z podnetov českej predvojnovej moderny a z nových európskych umeleckých smerov. Vedomé zneužitie techniky a vedy v prvej svetovej vojne proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým koncepciám sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach R.U.R. (1920) a Věc Makropulos (1922), v románoch s prvkami science fiction Továrna na absolutno (1922) a Krakatit (1922) i v alegorických divadelných hrách Ze života hmyzu (1921) a Adam Stvořitel (1927). Presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle pragmatického hľadania východiska rozvinul v poetických prózach Hordubal (1933), Povětroň (1934), Obyčejný život (1934), Život a dílo skladatele Foltýna (1939) a v románe o sile humanizmu a solidarity První parta (1937). Pre deti napísal Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek (1932) alebo Dášeňka čili život štěněte (1933). Politické a filozofické názory Tomáša Garrigua Masaryka, s ktorým sa od roku 1925 priateľsky stretával, zaznamenal v knihách Hovory s T. G. Masarykem, Mlčení s T. G. Masarykem, Nablízku T. G. Masaryka. V druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa znovu vrátil k utopicko-fantastickému pohľadu na súčasnosť v románe Válka s mloky (1936), aby alegoricky ukázal na nebezpečenstvo fašizmu a ohrozenie európskej demokracie. Známe sú tiež jeho diela Bílá nemoc (1937) a Matka (1938).
      

Mnohotvárne a neobyčajne bohaté dielo Karla Čapka ukončila jeho náhla smrť. Zomrel 25. decembra 1938 v Prahe na zápal pľúc vo veku 48 rokov. V roku 1995 mu udelili Rad T. G. Masaryka in memoriam. "Žiadna diplomacia a žiadny spolok národov nie je tak univerzálny ako literatúra; ale ľudia jej neprikladajú dosť váhy, preto sa môžu stále ešte nenávidieť alebo si byť cudzí", sú slová literárneho velikána Karla Čapka.