Huba: Komunisti budovali bez ohľadu na prírodu

Pre agentúru SITA to pri príležitosti 25. výročia 17. novembra 1989 vyhlásil poslanec a dlhoročný aktivista v oblasti ochrany prírody Mikuláš Huba. Podľa Hubu predstavoval priemysel pred rokom 1989 hlavný faktor pri poškodzovaní životného prostredia, po novembri ho v tejto úlohe nahradil konzumný spôsob života.

"Hlavne v 50-tych a 60-tych rokoch sa budovalo bez akéhokoľvek ohľadu na životné prostredie i zdravie miestnych obyvateľov a s výnimkou konca 60-tych rokov sa na názor ľudí nikto nepýtal," povedal Huba s tým, že najhorší stav podľa neho životné prostredie na Slovensku dosiahlo v 80-tych rokoch. Súviselo to hlavne so znečistením ovzdušia a vôd veľkými podnikmi. "Za všetky spomeniem aspoň Slovnaft, hlinikáreň v Žiari nad Hronom, Niklovú hutu v Seredi, Duslo Šaľa alebo Východoslovenské železiarne," povedal s tým, že výstavba týchto podnikov výrazne znehodnotila životné prostredie v ich širokom okolí. K znečisťovaniu podľa Hubu prispievalo taktiež nadmerné využívanie chémie v poľnohospodárstve. Československo síce bolo v tom čase signatárom rôznych medzinárodných dohôd o ochrane prírody, podľa Hubu to však platilo len na papieri. Ako ochranár sa Huba pred novembrom 1989 podieľal napríklad na snahách obmedziť priemyselné znečisťovanie Dunaja a okolitej prírody a krajiny.

Situácia v oblasti životného prostredia sa podľa Hubu zlepšila v 90-tych rokoch. "Podľa našich výskumov, pri ktorých sme sledovali desiatky indikátorov, sa životné prostredie na Slovensku vyvíjalo v 90-tych rokoch priaznivejšie ako ekonomická a sociálna sféra," povedal. Následne sa však tento pozitívny vývoj spomalil až zastavil, v niektorých oblastiach ako napríklad stav lesov alebo znečistenie z dopravy sa dokonca zhoršil. "Ubudlo továrenských komínov, ale pribudlo zjazdoviek v národných parkoch, ubudlo chémie na poliach, ale pribudlo komunálneho odpadu na brehoch potokov a na čiernych skládkach, ubudlo kravínov, ale pribudlo hypermarketov a parkovísk," zhodnotil Huba súčasnú situáciu. Dnes majú občania podľa neho viac možností ovplyvniť stav životného prostredia vo svojom okolí a vyjadriť sa k zámerom na výstavbu priemyselných podnikov alebo infraštruktúry v miestach, kde žijú. "Keď však niekto veľmi chce, napríklad finančná skupina blízka vláde, tak si tú zjazdovku v TANAPe či autocestu na Chopok postaví, aj keby sme sa na hlavu postavili. Alebo si vybuduje automobilku či logistické centrum na tých najúrodnejších pôdach, hoci hneď vedľa chátra opustený priemyselný areál," povedal Huba. "Ak to aj bude v rozpore so všetkým zákonmi, zneužije sa inštitút výnimiek, alebo sa použije demagogický argument o tvorbe pracovných príležitostí či riziku odchodu investora do zahraničia."

25 rokov od novembra 1989 bolo podľa Hubu časom strát a nálezov, alebo nádejí, sklamaní a opätovných nádejí. V prvom rade nám podľa neho priniesol možnosti vstúpiť do seba, začať meniť svet od samých seba a nečakať, že to urobia za nás iní. "Presne o tom bola aj filozofia a prax nášho prednovembrového ochranárstva," dodal Huba.