Hrozí nám Alzheimer alebo len prirodzene starneme? Ako spoznať rozdiel?

Aj vám sa stáva, že si neviete spomenúť na mená kolegov či spolužiakov, prípadne si do obchodu musíte zakaždým spisovať nákupný zoznam a to často i v prípade, že potrebujete len tri veci? Zrejme vám už hlavou preblesla myšlienka, či to nejakým spôsobom nesúvisí s tak obávaným ochorením, akým je Alzheimer. Ako sa však vyjadril uznávaný profesor Bruno Dubois z kliniky Pitié-Salpêtrière v Paríži, netreba hneď podliehať panike. Zabúdanie je bežné, prichádza s vekom. Všímať si ale treba jeho charakter.

Dnešný človek je mimoriadne vyťažený a jeho myseľ zahltená. Z vonkajšieho prostredia prichádza toľko podnetov, že ich mozog často nedokáže všetky spracovávať. V takom prípade sa môže stať, že občas zabúdame. Problematické zapamätávanie si informácii však súvisí so sústredenosťou, ktorá s vekom klesá. Dubois tvrdí, že na to, aby sme si čokoľvek zapamätali, potrebujeme pochopiť súvislosť javu, istú logiku, a to si vyžaduje naše sústredenie. Pokiaľ informáciu len počujeme a nevenujeme jej dostatočnú pozornosť, len ťažko si ju v mysli uchováme. Ak ju však prijmeme s porozumením, ostáva v našej pamäti.

Ako ďalej uvádza odborník, s vekom klesá aj schopnosť učiť sa. Pamätanie si nových poznatkov je tak pre nás oveľa náročnejšie a vyžaduje si vyššiu dávku snahy. Zabúdanie súvisiace s vekom sa teda netýka problému s mozgom, ale porúch pozornosti. Tie môžu byť okrem iného vyvolané aj depresiou, stavmi úzkosti, znepokojením, zlým spánkom i niektorými druhmi liekov.

Naproti prirodzenému zabúdaniu stojí Alzheimerova choroba. Jej prejavy sú však odlišné. Pacient nie je schopný uchovávať informácie a čo je dôležité, sám o tom nevie. To, že zabúda si teda vôbec neuvedomuje. Nakoľko pamäť ostáva „prázdna“, tento priestor podvedome vypĺňa nepravdivými tvrdeniami. To by mohlo byť prvým badateľným príznakom ochorenia.

Alzheimerova choroba má mnoho štádií, vo svojich začiatkoch je veľmi nenápadná, jednotlivec môže zabúdať, čo robil predchádzajúci deň. Keď sa rozvíja, dochádza k strate starších spomienok a napokon ostávajú len tie z detstva. Človek trpiaci Alzheimerom si rovnako nie je schopný vytvárať nové spomienky. "Získavanie nových poznatkov sa stáva veľmi ťažkým. Je to, akoby dvierka umožňujúce spomienkam vstúpiť do pamäti, boli uzavreté," dopĺňa profesor Dubois.