Hrabko: Migrantov nemôžeme nútiť, aby o azyl žiadali na Slovensku

Slovensko nie je cieľovou krajinou migračnej vlny a azylová legislatíva je tu jedna z najprísnejších v Európskej únii. Za týchto okolností môže byť problém nútiť migrantov, ktorých dostaneme pridelených kvótami, aby o azyl žiadali u nás. "Nikoho nemožno nútiť, aby požiadal o azyl. Predstavujem si to tak, ako to teraz funguje na základe dohody medzi Slovenskom a Rakúskom. Že by migranti boli iba rozmiestnení po jednotlivých krajinách, ale tam by mali právo povedať, kde konkrétne žiadajú o azyl. Nie, že my ich budeme nútiť, aby žiadali o azyl tu, tu ho nedostanú a potom sa vrátia naspäť," povedal Hrabko.

Publicista kritizoval prejav predsedu Európskej komisie Jeana-Claude Junckera o stave únie, v ktorom sa venoval prioritne migračnej téme. "Tie kvóty sú iba na vyriešenie súčasnej situácie, ktorá je naozaj zlá. Riešenie situácie tu a teraz. Mrzelo ma, že som v tom prejave nezachytil ďalšie riešenia. Lebo kvóty to, samozrejme, nevyriešia. Musí prísť k väčšej ochrane hraníc, budovaniu záchytných táborov," poznamenal Hrabko.

Dodal, že úradníci v Bruseli sú dostatočne dobre zaplatení a majú dostatočnú bázu expertov na to, aby ponúkali konkrétne návrhy na riešenia. "Zatiaľ však výsledky nevidím a to považujem za trestuhodné," uviedol Hrabko.

O migrantoch bude na nadchádzajúcej schôdzi rokovať aj Národná rada (NR) SR, podľa Hrabka však budú výsledky debaty orientované skôr dovnútra Slovenska než do Európy. "Neviem o tom, že by bolo navrhnuté nejaké uznesenie, má ísť iba o rozpravu. Je to politická téma a parlament je stvorený na politickú debatu. Zrejme to bude mať efekt skôr na spoločnosť," poznamenal Hrabko.

Do polemiky sa zapojil aj prezident SR Andrej Kiska a premiér Robert Fico. Hrabko vidí rozdiel v tom, že prezident sa prejavom snažil podporiť jednotlivcov a organizácie, ktoré pomáhajú migrantom. Obaja sa však podľa neho zhodujú na odpore k schváleniu migračných kvót. Hrabko upozornil na rozdiely vo vyjadreniach predsedu vlády Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktoré považuje za významnejšie než v prípade premiéra a prezidenta. "Ak minister zahraničných vecí povie, že vyjadrenie ohľadom kresťanov bolo nešťastné a takto vec vôbec nestojí... Je zlé, keď majú členovia vlády rozporné stanoviská," povedal Hrabko na margo vyjadrení členov vlády k rozhodnutiu Slovenska prijať v prvej fáze len dve stovky kresťanov zo Sýrie.

V diskusii komentoval aj rekordne dlhý, viac ako 170-bodový program nadchádzajúcej schôdze parlamentu. "Ak chce vláda ešte niečo presadiť v parlamente a evidentne chce, ak chce strana Smer ešte niečo presadiť v parlamente a evidentne chce, toto je posledná možnosť. Ak vylúčime mimoriadne rokovania parlamentu," upozornil. "Vláda aj strana Smer chce, aby zákony, ktoré podľa nich zlepšujú ľuďom život, boli schválené a nadobudli účinnosť už krátko pred voľbami," dodal Hrabko.

Parlament bude rokovať aj o zmenách vo vlastnom rokovacom poriadku. Podľa Hrabka by však bolo lepšie, keby táto úloha ostala až novému parlamentu, ktorý vzíde z budúcoročných parlamentných volieb. "Uvidíme, ako bude zákon schválený a či bude Smer prístupný k pozmeňujúcim návrhom," poznamenal. Pozitívom je, že návrh obsahuje zrušenie možnosti tzv. nepriamych noviel zákonov, ktoré zneprehľadňovali právne prostredie na Slovensku. Podľa Hrabka je však dôležité, aby sa tento zákaz, ak bude novela schválená, prijal bez výnimiek. Pripomenul, že v Česku nepriame novely zakázal priamo ústavný súd.

"Balíček ako celok nie, ale niektoré jednotlivé zákony môžu získať aj podporu opozície. Závisí aj od toho, nakoľko bude Smer otvorený k opozičným pozmeňujúcim návrhom," reagoval Hrabko na otázku, či môžu opatrenia z druhého sociálneho balíčka získať v parlamente aj podporu opozície. Publicista sa vyjadril aj ku kontroverznému protestu poslanca Alojza Hlinu, ktorý zamuroval dvere do nebankovej spoločnosti. "Nemôže sa to takto robiť. Keby sme si všetci zmysleli, že keď sa nám niečo nepáči, tak to zamurujeme, tak sú tu samé múry a nemáme kadiaľ chodiť. Nikto si nemôže len tak postaviť na chodníku múr," zdôraznil Hrabko.

"Ak nechcel poslúchnuť výzvu polície, polícia má právo použiť donucovacie prostriedky. Takisto ako proti hocikomu inému," poznamenal na margo zásahu polície voči Hlinovi, ktorý niektorí poslanci označili za neadekvátny. Podpredseda Siete Miroslav Beblavý uviedol, že nebude sedieť v jednej vláde s Robertom Ficom a že s lídrom OľaNO Igorom Matovičom sa vládnuť nedá. Predseda Siete Radoslav Procházka to v diskusii na TABLET.TV korigoval. Uviedol, že Sieť z koaličných rokovaní vopred nikoho nevylučuje.

"Môže to byť dôležité, ak si názory v strane nevyjasnia. V tomto prípade má pravdu gazda. Je šéf strany a dokáže si v nej presadiť svoje," komentoval rozpor vo vyjadreniach predsedu a podpredsedu Siete Hrabko. "Ale takéto vystupovanie, keď predseda hovorí jedno a podpredseda iné, nepôsobí dobre a môže odrádzať voličov. Myslím si, že prístup Radoslava Procházku je realistickejší a politicky rozumnejší," dodal. "Vyhlasovať pred voľbami, že s týmto áno a s tým nie, to nikdy nerobilo dobrotu. V tomto sa politicky veľmi rozumne správa aj strana Smer, ktorá nikdy nikoho vopred nevylučovala," povedal s tým, že voliči zamiešajú karty vo voľbách a potom bude čas na vyhlásenia o tvorbe vládnej koalície.