Holandská pohrebná služba chce zaviesť novú metódu, zosnulí by sa rozkladali vo vode

Yarden poverila vedecký ústav TNO, aby vláde dodal dôvody, prečo sa resomácia vypláca a prečo je efektívnejšia ako tradičný pohreb alebo kremácia. Ústav TNO so sídlom v Haagu sa zameriava na aplikovaný vedecký výskum a jednou z jeho deviatich hlavných tém výskumu je obehová ekonomika a životné prostredie so zameraním na udržateľnosť. Experti z TNO vo svojej správe uviedli, že neexistujú žiadne environmentálne dôvody na odmietnutie resomácie ako techniky pohrebu. Podľa DutchNews.nl ide o proces, ktorý bol patentovaný v USA v roku 1888 a je legálny v niektorých krajinách sveta, nie však v Holandsku.

Resomácia je založená na alkalickej hydrolýze, čo znamená, že telesné pozostatky sú umiestnené v kovovej tlakovej nádobe naplnenej zmesou vody a lúhu a zahrievanej po dobu troch hodín na približne 160 stupňov. Zvýšený tlak zabraňuje varu tela, ktoré sa rozpadne na základné chemické prvky a zvyšky kostí. Zachované však zostanú umelé časti tela ako sú kĺbové náhrady, kardiostimulátory, implantáty či zubné protézy.

Spoločnosť Yarden informovala, že podľa jej vlastného prieskumu až 23 percent respondentov považuje resomáciu za vhodnú alternatívu k tradičnej kremácii, ktorá v niektorých kultúrach alebo náboženstvách nie je prípustná.

V susednom Belgicku sa Hnutie Zelených (Ecolo) zasa snaží presadiť zákon pripúšťajúci takzvanú humuzáciu ľudských pozostatkov, čiže premenenie organického odpadu na humus, na kompost, ktorý je možné použiť na hnojenie, čo predstavuje aj akýsi návrat zosnulých do prírody.