Hlina do zákona nedostal právo na nahrávanie z verejných rokovaní obcí, ani súhlas na hausbóty

Zákonodarca chcel zmenou zákona dosiahnuť, aby obyvateľ obce mal zákonom výslovne dané právo vždy urobiť zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam z verejného rokovania obecného zastupiteľstva. Tvrdí, že toto právo je často na rokovaniach obecných zastupiteľstvách porušované a to aj napriek viacerým nálezom Ústavného súdu SR.
      

V nich sa podľa Hlinu uvádza, že spomínané právo je ako základné právo na informácie garantované jednak Ústavou SR, ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. "Máme za to, že takouto právnou úpravou dôjde k  eliminácii častého protiústavného a protizákonného konania starostov obcí, resp. zástupcov starostov obcí, ako aj samotných poslancov obecných zastupiteľstiev," uviedol Hlina ku svojmu návrhu.

Přidal a Hlina neuspeli s návrhom, aby hausbóty odobrovali aj obce

Dvojica poslancov Národnej rady (NR) SR Alojz Přidal (KDH) a Alojz Hlina (nezaradený) neuspeli v parlamente s návrhom, aby aj obce dávali súhlas na hausbóty, ktoré majú stáť v ich katastri. Plénum Národnej rady (NR) SR neodsúhlasilo ich novelu zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorou sa mala takáto novinka zaviesť do praxe.
      

"Myslíme si, že obec by mala vedieť, kto sídli na jej území," odôvodňoval návrh Přidal. Podľa jeho slov išlo o iniciatívu poslanca Hlinu, ktorú on podporoval. "Myslím si, že je to dobrý nápad," konštatoval Přidal.
      

S hausbótmi môžu byť totiž podľa neho spojené aj ďalšie činnosti v obci, ako je napríklad zber komunálneho odpadu. Hlina sa už v minulosti snažil presadiť to, aby bol zverejňovaný register plavidiel Štátnej plavebnej správy vrátane hausbótov. S takýmto návrhom však tiež neuspel.
      

Aktuálnou novelou sa teda dvojica poslancov snažila zaviesť do praxe, aby sa k žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave prikladal aj súhlas obce, v katastrálnom území ktorej bude zariadenie stáť.