História sa zrejme prepíše, odtajené dokumenty prezradili šokujúcu zradu spojencov voči Židom

Komisia OSN pre vojnové zločiny tento týždeň zverejní unikátne archívne materiály spred viac ako 70 rokov po skončení druhej svetovej vojny, v ktorých sa píše, že spojenci vedeli o holokauste už od decembra 1942.

Dokumenty obsahujú záznamy o tom, ako spojenci v rokoch 1943-49 konali v otázke vojnových zločinov. Zahŕňajú aj zoznamy údajných vojnových zločincov, spisy obvinení, zápisnice zo stretnutí, správy, korešpondenciu, súdne prepisy a iné súvislosti.

Podľa britského historika Dana Plescha, ktorý je jedným z archivárov inštitútu, by zverejnené dokumenty "mohli prepísať kľúčové kapitoly učebníc dejepisu,“ píše denník The Guardian.

Ukázalo sa, že spojenci vedeli o rozsahu holokaustu od decembra roku 1942. Podľa starých informácií sa spojenci o koncentračných táboroch dozvedeli až vtedy, keď ich objavili "in situ" pri oslobodzovaní európskych krajín. 

Rok 1942 sa síce v historickej obci spomínal aj v minulosti, ale až archívy OSN o ňom poskytli priamy dôkaz. Dokumenty ďalej tvrdia, že Spojené štáty, Rusko a Británia v tomto období veľmo dobre vedeli, že okolo dva milióny Židov boli zavraždené a ďalších päť miliónov je vo vážnom ohrození života. Exilová poľská vláda tiež údajne poskytla veľmi presné opisy koncentračných táborov Auschwitz a Treblinka.

Napriek všetkým týmto informáciám spojenci urobili pre záchranu Židov len veľmi málo. Dokazuje to dokument z marca 1943, keď člen britskej vlády vikomt Cranborne vyhlásil, že Židia by nemali byť považovaní za zvláštny prípad, a upozornil, že Británia už prijala priveľa utečencov.

Ako prví žiadali spravodlivosť od čerstvých Spojených národov Čína a Poľsko, ktoré sa angažovali skôr ako Británia, Rusko či Spojené štáty. Nacistický vodca Adolf Hitler bol dokonca v tajnosti formálne obvinený z vojnových zločinov už koncom roku 1944 na schôdzke Komisie pre vojnové zločiny. Ďalšie kroky však neboli podniknuté.

Pamätník obetiam Holokaustu v Izraeli

Historik Dan Plesch sa domnieva, že americké ministerstvo zahraničných vecí sa obávalo, že po vojne by sa v dôsledku súdneho prenasledovania nacistických vodcov mohli zhoršiť ekonomické vzťahy medzi USA a Nemeckom. 

Až po oslobodení koncentračných táborov v lete roku 1945 a po medializácii, ktorá to sprevádzala, spojeneckí vodcovia akceptovali konanie Norimberského procesu, v ktorom bolo súdených 24 najvyšších pohlavárov Tretej ríše.

Spomínané archívne materiály neboli zverejnené na žiadosť USA z konca 40. rokov, keď sa tzv. Západné Nemecko na začiatku studenej vojny stalo spojencom USA a keď sa boj proti komunizmu stal ich spoločnou prioritou.

Doteraz boli tieto archívne materiály pre širokú verejnosť, vrátane odbornej, neprístupné. Tie osoby, ktoré ich chceli čítať, museli mať na to povolenie nielen národnej vlády, ale aj generálneho tajomníka OSN. Príslušné kroky v záujme sprístupnenia tohto archívu podnikla svojho času až bývalá americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powerová (vo funkcii v rokoch 2013-17).