Napísať, že minulosť rapu je zaujímavá, je zrejme celkom nevýstižné, pretože ona je viac ako to, poznačená najmä emóciami, je v nej dokonca aj kvapka krvi a po jej cestách chodili ľudia, áno, najmä muži, ktorí sa bili, utekali pred políciou, rýmovali a viacerí aj zomreli.
Rap je niektorými zatracovaný, zatiaľ čo iní ho milujú na život aj na smrť, a už len pri počutí toho slova alebo vyslovení sa srdce rozuteká do všetkých strán, lebo pravdou je, že sú takí, ktorí nenašli pochopenie nikde inde, len tam, v rape.
Je to žáner hudby pozostávajúci z hovoreného slova v rýmoch, je podávané rytmicky, za sprievodu bubnov, aby sa celý zážitok ešte prehĺbil, tak sa to rozvinulo a v tradícii sa pokračuje, aj keď v súčasnosti v trochu pozmenených, modernejších podobách. Je súčasťou niečoho širšieho, kultúry zvanej hip-hop, navzájom sa prelínajú a dopĺňajú, sú v spojení viac, ako by si niekto pomyslel.
História
Rap sa nezjavil na svete len tak, a v podstate ani nie je nový, podľa všetkého tu s nami bol dávno, storočia dozadu a vtedy sa jeho hlavným pôsobiskom stala západná Afrika. Áno, ja viem, mnohí by skôr tvrdili, že je zaň zodpovedná Amerika, ale pravdou je, že práve tam, v krajine takej inej, žili istí Grioti, A práve oni trávili čas tak, že si medzi sebou rozprávali všelijaké príbehy, smutné aj veselé, vždy tak, aby to bolo správne do rytmu, pričom v pozadí sa ozývali tiež hudobné nástroje, veľmi skromné, ale napriek tomu poslúžili dobre. Grioti nerozprávali len tak z dlhej chvíle, posolstvom rapu, (hoci vtedy sa to tak ešte nevolalo), bolo odovzdávať skúsenosti z minulosti ďalším dedinčanom, aby si zapamätali a tradíciu nepošliapali.
Párty
Za rodisko rapu teda Ameriku nemožno považovať, čo však ani zďaleka neznamená, žeby nad ním potom neprevzala ochranu, naopak, keď Afrika spustila, New York dostal krídla a s netradičným hudobným štýlom si poradil, ba čo viac, pracoval s ním tak, že je dnes všadeprítomný a niet toho, kto by ho nepoznal.
V 70. rokoch sa predbiehali, najmä tí, ktorým sa hovorilo DJ, aby na vtedajšie tancovačky prepašovali niečo nové, neopozerané. Mladí boli otvorení všetkému, všade vládla sloboda, a tak si jeden DJ Kool Herc v mysli spojil dve a dve a rozhodol sa vyhľadať ešte iného chlapíka, známeho ako Coke La Rock.
V časti veľkého mesta, kde to vždy žilo a žije to tam dodnes, v Bronxe, teda Herc usporiadal párty a práve uprostred nej sa ponúkla táto možnosť, zúčastnení obidvoch videli a štýl, čo sa odprezentoval, uchvátil poslucháčov, lebo zodpovedal vnútornému rozpoloženiu.
Zlatá éra
Až do roku 1984 bol rap pomerne jednoduchá záležitosť, rým bol taký všelijaký, ale tí, ktorí sa rapu venovali, robili aj nemožné, aby ho vylepšovali. A keďže vtedajší rapperi boli skutočne šikovní a ani vynaliezavosť im nechýbala, to obdobie sa zapísalo do histórie ako zlatý vek rapu a jeho hlavnými aktérmi, hoci nám možno ich mená nepovedia až toľko, sa stali, okrem iných, Eric B. & Rakim, Run-DMC, A Tribe called Quest, and Public Enemy.
Čo sa textov týka, tie sa zameriavali na spoločenské problémy, rapovalo sa o sociálnej nespravodlivosti, o diskriminácii, o polícii, ktorá si nie vždy plní svoje povinnosti tak, ako by mala, hudbou sa protestovalo, aby každý počul, aby každý cítil to, čo cítili oni.
Ďalej
Samozrejme, že čím viac bol rap populárnejší a on naozaj zaznamenával jeden úspech za druhým, tým väčšmi prekračoval hranice, už sa neopieral len o New York, šiel ďalej. Umelci aj z ostatných kútov Ameriky sa pridávali, a tvorili poéziu, ktorá hovorila o ich vlastnej minulosti, vyťahovali špiny, všetkých oboznamovali so skúsenosťami, aby sa poučili a možno neopakovali rovnaké chyby.
No a ako dni plynuli a svet sa posunul a 90. roky zaklopali na dvere, asi ani nie je nutné predstavovať tých, čo svojím umením navždy prepísali históriu rapu, veď koniec koncov úplne bude stačiť, ak zoznam skrátim a napíšem len meno Tupac Shakur.
O ňom samom by sa dali vypísať aj celé strany, lebo on, ako aj väčšina rapperov, mali život hodný sfilmovania alebo spracovania do inej nesmrteľnej podoby, ale zatiaľ ostanem pri tom, že jeho tvorba a vlastne aj jeho smrť sú niečím, čo ovplyvnilo, čo poznačilo a pokvapkalo rapový žáner tragédiami.
Odvtedy pribúdajú druhí aj tretí, už dokonca nie sú výnimkou ani ženy, čo rapujú, a tak, ako sa mení ľudstvo, rap je v podstate rovnaký, stále kontroverzný, stále má mať odkaz a sú v ňom emócie, všetky druhy, aj tie, čo neexistujú.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies