Hevier: Fotograf Peter Procházka je kronikár nášho literárneho života

V rodnej Bratislave sa zaobíde bez jeho účasti máloktoré, najmä literárne podujatie. Vydavatelia kníh a rôzne médiá sa naň obracajú so záujmom o portréty spisovateľov a básnikov, pretože ich má najviac na Slovensku. Časť zo svojho bohatého archívu prezentuje v petržalskom CC Centre na výstave Literárny život na Slovensku.

"Peter sa stal naším sprievodcom po dobrodružnej literárnej ceste. Je veľmi diskrétny a decentný fotograf, nevyrušuje nás ani nenúti do nejakých gest alebo štylizácií pri čítačke, autogramiáde alebo besede. A čo je cenné, že to robí roky. Tá permanentná vytrvalosť, kontinuita, to je hodnota, ktorú má málo fotografov. Dokumentuje nás už celé desaťročia a ten priebeh, vývin aj tých ľudských tvárí, ako sa vyvíjame, starneme, meníme sa, tak to má málokto. On je vlastne náš kronikár, ale na rozdiel od kroniky strateného času je to vlastne taká kronika živého času," na nedávnej vernisáži výstavy povedal jej kurátor Daniel Hevier.

Aj on bol viackrát fotografovým objektom, podobne ako Milan Lasica, Tomáš Janovic, Ivan Kadlečík, Marián Hatala, Ľubo Dobrovoda, Daniela Kapitáňová či Dušan Dušek. Vo výbere takmer 40 čiernobielych fotografií je aj ruský básnik Jevgenij Jevtušenko s Ľubomírom Feldekom na spoločnom vystúpení, trojica Osamelých bežcov - Ivan Štrpka, Peter Repka a Ivan Laučík či štvorica Boris Filan, Pavol Hammel, Meky Žbirka a Kamil Peteraj na krste knihy básní Čo bolí to prebolí, ale aj iné kultúrne osobnosti.

Časové rozpätie vybraných fotografií potvrdzuje dvojica záberov Jána Buzássyho, ktorý ako mladý básnik je v úlohe člena poroty recitačnej súťaže z roku 1973 a o 40 rokov neskôr, keď si preberá cenu za svoju knihu. Že fotografia je vzácny dokument, to potvrdzujú portréty a zábery z podujatí už nežijúcich osobností našej kultúry, akými boli Milan Rúfus, Rudo Sloboda, Kornel Földvári, Egon Bondy, Július Satinský, Stano Radič alebo Jaro Filip.

Držiteľ ceny za celoživotné dielo na minuloročnom podujatí Slovak Press Photo Peter Procházka (1952) fotografuje od pamätného 21. augusta 1968, keď s obavami zvečnil príchod sovietskych tankov do Bratislavy. Odvtedy dokumentuje najmä kultúrny život. Bol dvorným fotografom pestrého diania v najslávnejšom vysokoškolskom V-klube, z ktorého má dve knihy. Jeho fotografie sa objavili vo viacerých filmoch, digitálnych projekciách a v takmer 50 publikáciách. Za sebou má 25 výstav, okrem slovenských miest aj v nemeckých - Berlíne a Stuttgarte. Táto aktuálna potrvá do 11. marca.