Herečka Ornella Mutiová má 60 rokov

V roku 1994 získala v ankete magazínu Class titul Najkrajšia žena sveta. Keď jej najstaršia dcéra porodila syna, vyhlásili ju za najkrajšiu babičku na svete. Teší sa z viacerých filmových ocenení a taliansky syndikát filmových novinárov jej dvakrát udelil striebornú stuhu pre najlepšiu herečku.

Herečka Ornella Mutiová, vlastným menom Francesca Romana Rivelli sa narodila 9. marca 1955 v talianskom Ríme a v pondelok sa dožíva životného jubilea 60 rokov. Vyrástla v rodine neapolského lekára a estónskej herečky. "Otec bol zo starej školy. Potrpel si na tradície a nikdy by nepripustil, aby moja sestra maľovala a ja hrala vo filme. Preňho to boli zavrhnutiahodné profesie a jediné, čo by jeho dcéry mohli študovať, bola medicína. Lenže ja ani Claudia, sme o takú budúcnosť nestáli", spomínala Mutiová.

Šarmantná hviezda strieborného plátna Ornella Mutiová bola oficiálnym hosťom viacerých medzinárodných filmových festivalov, okrem iných v roku 2002 aj Medzinárodného filmového festivalu Art Film v Trenčianskych Tepliciach, kde si prevzala cenu Hercova misia. Na Most slávy v kúpeľnom meste vtedy pripevnila tabuľku so svojím menom a prejavila úprimnú radosť z toho, že jej plaketa bude "po boku" viacerých slávnych svetových osobností kinematografie. Slovensko navštívila aj predtým vo volebnom roku 1998, keď sa stretla s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom (HZDS). Do rozpakov ju vtedy uviedlo vyzvanie do tanca počas návštevy Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Rusovciach, ale napokon si rezký čardáš predsa len vyskúšala.

Filmovú kariéru (po smrti otca) začala ako 14-ročná, keď ju obsadil Damiano Damiani do svojho filmu - mafiánskej drámy The Most Beautiful Wife (Najkrajšia manželka, 1970). Už ako veľmi mladá sa stala sexsymbolom talianskeho filmu a postupne ju obsadzovali do filmov aj ďalší talianski filmoví režiséri napríklad - Mario Monicelli do Romanzo popolare (Ľudový román, 1974).

Z úloh jednoduchých, zvodných a pritom nezávislých mladých dievčat ju vyslobodil Marco Ferreri, keď jej ponúkol úlohu po boku Gérarda Depardieua v provokatívnej dráme La Derniere femme (Posledná žena, 1976). Po sérii komédií a ďalšej spolupráci s Ferrerim dostala Mutiová zaujímavú úlohu - Oddete de Crécy v Schlondorffovej adaptácii časti románového cyklu Marcela Prousta Hľadanie strateného času s názvom Un amour de Swann (Swannova láska, 1984).

Hrala aj v mnohých ďalších snímkach, napríklad Bonnie e Clyde all'italiana (Bonnie a Clyde po taliansky, 1982), Cronaca di una morte annunciata (Kronika vopred ohlásenej smrti, 1987), Hotel (2001) a s Gérardom Depardieuom v televíznom seriáli Le Comte de Monte Cristo (Gróf Monte Christo, 1998). Z neskorších filmov možno spomenúť To Rome with Love (Do Ríma s láskou, 2012).

Pred kamerou sa stretla s plejádou zvučných hereckých mien, napríklad s Kirkom Douglasom, Lindou Grayovou, Marcellom Mastroiannim, Alainom Delonom, Gérardom Depardieuom a inými. Zahrala si úlohu princeznej Aury v britskom filme Flash Gordon (1980) a v americkom Hollywoode účinkovala v komédii Oscar (Oscar, 1991) po boku Sylvestra Stalloneho.

Prvýkrát bola vydatá za herca Alessia Orana (1975-1981), už predtým však porodila dcéru Naike Rivelli. Po rozvode s prvým manželom sa vydala za burzového makléra Federica Fachinettiho (1988-1996), s ktorým mala dve deti – dcéru a syna. Potom žila s plastickým chirurgom Stefanom Piccolim. Jej ďalším partnerom bol Fabrice Kerherv.

Vo februári 2015 taliansky súd odsúdil Ornellu Mutiovú na podmienečný trest odňatia slobody na osem mesiacov alebo pokutu 30.000 eur za to, že v decembri 2010 vynechala divadelné predstavenie pre predstieranú chorobu. Pritom sa však v ruskom Petrohrade zúčastnila charitatívnej večere s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.