BRATISLAVA - Slovenská herečka a astrologička Vilma Jamnická patrila do generácie známych umelcov, ktorí v tridsiatych rokoch minulého storočia pomáhali rozvíjať základy Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave a napriek vojnovým podmienkam dokázali ďalej udržať a dvíhať jeho úroveň. V nedeľu 13. novembra uplynie 110 rokov od jej narodenia.
K vrcholom herectva Vilmy Jamnickej sa zaradili lyrické postavy v prevažne veršovaných drámach, v realistickom poňatí vytvorila výrazné kreácie matiek, starien, bosoriek, cigánok. Vo filme sa uplatnila ako typ dedinskej ženy vyznačujúcej sa klebetníctvom, čudáctvom či uštipačnosťou.
Narodila sa 13. novembra 1906 ako Vilma Březinová v Barchove pri Pardubiciach v dnešnej Českej republike. Detstvo a mladosť prežila najprv v rakúskom Linzi a potom žila v dnešnej Bratislave. V roku 1925 ako 19-ročná začala študovať medicínu, rýchlo ju však vymenila za herectvo, ktorého štúdium ukončila v roku 1929 na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. V tom istom roku ju angažovali do Slovenského národného divadla (SND), ktorého členkou bola štyridsať rokov (1929-1969). Jej talent sa v škole, ale aj v začiatkoch umeleckej kariéry, rozvíjal najmä pod umeleckým vedením Janka Borodáča.
Na javisku SND stvárnila množstvo rôznorodých postáv. Najprv to boli menšie role naiviek, veľmi rada spomínala na svoju prvú veľkú úlohu slepého dievčatka Berty v Dickensovom Svrčkovi pri ohni. Jej premiéra bola 29. decembra 1929, teda už v prvej sezóne, čo Vilma Jamnická hrala v SND. Neskôr upútala napríklad ako Silvia v Hre lásky a náhody, Berta z Brünecku v Schillerovej tragédii Viliam Tell, Grófka Anna v Tanci nad plačom alebo Katrena v inscenácii Ako sa Vám páči. Altové zafarbenie hlasu ju predurčovalo aj na stvárňovanie chlapčenských postáv.
Filmovým debutom Vilmy Jamnickej bola dráma Drevená dedina (1954). Svoj herecký um predviedla v mnohých ďalších filmoch vrátane V hodine dvanástej (1958), Smrť sa volá Engelchen (1960), Jánošík I., II. (1962), Kto odchádza v daždi (1974), Červené víno (1976), Kamarátky (1979), Kára plná bolesti (1985), či Nejasná zpráva o konci světa (Nejasná správa o konci sveta, 1997) z dielne režiséra Juraja Jakubiska. Jednu z jej ostatných úloh si zahrala v televíznom seriáli Ordinácia v ružovej záhrade (2007). Televíznym divákom sa predstavila aj v reláciách Anjeli strážni (2004), či v roku 2007 v reláciách Takí sme boli a Hit storočia.
Najintenzívnejšie roky činorodého života Vilmy Jamnickej sa spájajú s významnou režisérskou osobnosťou - Jánom Jamnickým, veľkým divadelníkom a jej životným partnerom. Zvláštny a fascinujúci Jamnický ju veľmi upútal. Spolužitie veselej, nadanej a vynikajúcej herečky s mimoriadne charizmatickým a sugestívnym umelcom s temnými očami, mužom s večne hľadajúcou dušou, so sklonom k mystike, bol časom milovania, rozchodov, čakania a znova stretávania, nových lások a popri tom krásnej umeleckej činnosti. Ako však sama herečka po dlhých rokoch hovorila, časom priateľstva. O ich spolužití napísala v roku 1985 knihu Letá a zimy s Jánom Jamnickým. Téme svojho rozpadnutého manželstva dala priestor aj v spoločnom knižnom projekte s Marikou Studeničovou Elixír môjho života (2005). Pri oslave svojich 101. narodenín pokrstila knižku Muž môjho života (2007).
Po odchode do dôchodku ostala aj vo vysokom veku aktívna. Verejnosť ju poznala tiež ako astrologičku, na túto tému vydala niekoľko kníh.
Herečka Vilma Jamnická zomrela 12. augusta 2008 v Bratislave vo veku 101 rokov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies