Herec Gregor: Nechcem hrať za každú cenu

O tom vedia svoje manželia Popochovci, ktorých v divadelnej groteske stvárňujú Zita Furková a Ľubomír Gregor, a vie to aj ich sused, smoliar a samotár Gunkel. Toho si zahral Vlado Černý, riaditeľ divadla, ktorý hru aj inicioval. "Dostal veľmi krásny nápad, že sme sa stretli vlastne staré Korzo. Po rokoch sa vrátil Ľubo Gregor medzi nás, je to príjemná nostalgia," povedala pre TASR Zita Furková.

Nový titul, ktorý je na prvý pohľad jednoduchou hrou "o pochybnostiach, o pocite zmaru zo života i o pocite radosti", režijne naštudoval Vladimír Strnisko. "Práve to jednoduché je vždy najzložitejšie a v tom je Vlado Strnisko neprekonateľný, až imaginatívne dešifruje vzťahy, v zdanlivo jednoduchom príbehu sa odkrývajú hlbinné zákulisia, tajomstvá," komentovala herečka slovenskú inscenáciu hry, ktorú prvýkrát videli diváci v Izraeli v roku 1989. The Labor of Life uviedli divadlá aj v Poľsku, Maďarsku, Česku, Francúzsku a ďalších krajinách.

Celý príbeh sa odohráva v istú zimnú noc v spálni Popochovcov. Jona, starší muž sa zobudí s pocitom, že je všetkému koniec, jeho život nestál za nič, všade okolo kypí život, len on žije nudne, stereotypne. Hovorí, že za tým všetkým treba hľadať ženu, konkrétne jeho ženu Levivu. A zhodí manželku z postele, aby jej oznámil, že ju opúšťa. Nočný manželský rozhovor, ktorý jeho rozhodnutie vyvolá, je autorom premyslene a vtipne vystavený metaforický obraz života dvoch manželov, ktorí sú spolu už 50 rokov. Manželské spolunažívanie Jonu a Levivy Popochovcov odzrkadľuje rôzne fázy partnerského života. Láska sa strieda s nenávisťou, chvíľky harmónie vystrieda hádka, porozumenie sa razom zmení v prudkú výmenu názorov až bitku. Navonok dominantný Jona vyčíta svojej manželke nudu, stereotyp, odcudzenie. Leviva pôsobí ako submisívna manželka, ktorá sa musí mužovi vo všetkom podriadiť. Ale život je už raz taký, že nie je všetko tak, ako to navonok vyzerá. Možno práve energia, vášnivosť, nápaditosť aj v hádkach je tým putom, ktoré manželov dlhé roky spája.

V príbehu dvoch starnúcich ľudí sa do Divadla Astorka Korzo '90 vrátil Ľubo Gregor. V rokoch 1991 - 95 bol jeho hercom, dokonca mu šéfoval. Pred odchodom do Markízy, kde bol riaditeľom Centra umeleckej tvorby, ho diváci mohli vidieť ešte v starom divadle na Suchom mýte v Shakespearovom Kupcovi benátskom. "Rozsahom to bola podobná, ak nie väčšia rola," povedal pre TASR Ľubo Gregor s tým, že rovnako bol stále na javisku v hre francúzskeho dramatika B. M. Koltésa Boj černocha so psami, ktorú v roku 2002 režíroval Roman Polák v Štátnom divadle Košice. "Tak obkročmo, každých šesť - sedem rokov som si zahral, pretože ja nechcem hrať za každú cenu. Chcem hrať iba to, čo sa mi páči, čo je dobré a kde sú okolo mňa dobrí herci, kolegovia, kamaráti," poznamenal herec, ktorý naplnenie v láske našiel až v piatom manželstve. K postave, ktorú stvárňuje v hre Hanocha Levina, Ľubo Gregor prezradil, že mu je drahá. "Pretože to som ja. Keď som si to prečítal, som si myslel, že ma ten autor poznal. Všetky moje manželstvá sú zhmotnené do Levivy a ja som ten Popoch. A bol som taký istý Popoch v každom manželstve, ktoré som absolvoval. Levin je úžasný autor, to je izraelský Shakespeare. V mnohých prípadoch mi jeho geniálne myšlienky Shakespeara pripomínali," podčiarkol.