Herec Dušan Lenci prehral svoj boj so zákernou chorobou

V skorých ranných hodinách v nedeľu 30. septembra prehral svoj boj so zákernou chorobou 71-ročný herec Divadla Andreja Bagara v Nitre Dušan Lenci. Na divadelných doskách, televíznej obrazovke i na filmovom plátne sa objavoval až do konca svojho života. Jeho osobitý a nezameniteľne zafarbený hlas z neho urobil výnimočného dabingového herca. So svojimi priaznivcami sa na javisku nitrianskeho divadla rozlúčil predpremiérovo 13. septembra postavou Duncana v inscenácii Láska a peniaze, informoval hovorca divadla Dušan Nevín. 
      Dušan Lenci sa narodil 18. mája 1941 v Banskej Bystrici. Roku 1963 absolvoval štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1963 a 1964 bol členom Krajového divadla v Trnave, následne sa na osem rokov stal členom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Od roku 1971 sa stali jeho domovskou scénou dosky Divadla Andreja Bagara v Nitre. Stvárňoval najmä postavy sympatických, dôveryhodných a čestných mužov, zjemňovaných črtami plachosti. Postava Kosťu – Kapitána z Aristokratov znamenala prechod k stvárňovaniu psychologicky zložitých charakterov, v ktorých zápasí dobro so zlom. Príznačnou črtou týchto Lenciho hereckých kreácií bolo podriadenie emocionálnych prejavov rozumovou korektúrou. V 80. rokoch sa Lenciho herecký repertoár obohatil o žánrovo i charakterovo pestrú galériu mocnárskych postáv. Predstupňom k panovačným postavám bol Profesor Jordan z Takmer božského omylu a Volpini z Omylu Doktora Moresiniho. Ani v 90. rokoch sa Dušan Lenci nestratil z javiska DAB Nitra. Získal novú energiu pre postavy životom skúšaných hrdinov. Postavy mužov múdrych, rozvážnych, drsných aj zraňovaných. Hrdinov s pečaťou cynizmu, či skeptických životných postojov. Vždy však s iskrou novej nádeje a optimizmu. Bol neprehliadnuteľný v precíznych a charakterovo vybrúsených muzikálových postavách ako František Nádasdy v Báthoryčke, Antonis v Grékovi Zorbovi, Tom v Divotvornom hrnci; či v postave Grófa Markoča v Adamovi Šangalovi. 
      Lenci sa nevyhýbal ani divadelným experimentom, práci na projektoch novej drámy či uvádzania súčasných dramatických noviniek. Či už to bola postava Otca v cool dráme Tvár v ohni alebo jeho výkon v tanečnej fantázii Svätenie jari, tajomný Gerdmann a Jerg v Bezkyslíkovcoch, dvojpostava Herseho a Martina Luthera vo Verejnom nepriateľovi, či stoický otec Pheres v I. ako Ine.