Hejková: Po zápase v hlave stále hrám

Narodeniny už slovenská trénerka Natália Hejková neraz oslavovala svojou najmilšou prácou - basketbalom. A neoddýchne si ani teraz, v pondelok 7. apríla, v deň svojho veľkého jubilea, okrúhlej šesťdesiatky. Ako ináč, hlavu bude mať tradične plnú Euroligy, keďže práve v prvý aprílový pondelok vypukne záverečný turnaj Final Eight 2014 v ruskom Jekaterinburgu, kam postúpila so svojimi zverenkami z českého klubu ZVVZ USK Praha.

"Môj narodeninový deň často aj v minulosti vychádzal práve na záverečný euroligový turnaj, vtedy ešte Final Four, keď zväčša vrcholil. Naposledy práve v Jekaterinburgu, kde som s Valenciou v apríli 2011 skončila štvrtá," pripomenula Natália Hejková, najúspešnejšia basketbalová trénerka na "starom kontinente", ktorá sa desiatykrát predstaví na záverečnom turnaji EL a dosiaľ štyrikrát zdvihla nad hlavu trofej - dvakrát s Ružomberkom (1999, 2000) aj Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008). "Bronzová medaila s Ružomberkom ešte v československej lige je nezabudnuteľná. Bola to prvá 'medailička', ktorú sme získali. Vybojovali sme ju úplne prekvapujúco, nikto si vtedy nemyslel, že môžeme byť tretí. Vtedajšia eufória a nadšenie v Ružomberku boli fantastické. Tých ďalších dosiahnutých mét bolo toľko, že je ťažko vybrať jeden moment. Éra Ružomberka bola fantastická, stále sme sa zlepšovali, neprestajne sme stúpali vyššie. Keď sme začali ísť dolu, celé to 'krachlo'. Bolo to však aj na moje šťastie, lebo sa mi otvorili nové svety a išla som do cudziny. Dostala som sa do Ruska a začala písať ďalšiu kapitolu, ktorá bola fantastická. Získali sme so Spartakom Moskovská oblasť dvakrát double, ovládli sme ruskú ligu aj Euroligu. Fantázia," rekapitulovala žilinská rodáčka, ktorá viedla aj španielsku Valenciu, ruské Dinamo Moskva a maďarský Šopron. V USK Praha pôsobí od novembra 2012. "Angažovali ma sem s víziou, že dotiahneme tím na Final Eight, čo sa klubu nedarilo roky-rokúce. Bol to skutočne veľký tlak, lebo som nechcela sklamať dôveru. V športe to nefunguje tak, ako keď si pustíte 'cédečko' a bude stále hrať. Nemusí vám to vyjsť, hoci môžete pracovať ostošesť. Všetci sme úplne nadšení, že sa nám to podarilo. Postaviť si cieľ a splniť ho je v športe ťažké." 

Hejková priznáva, že s pribúdajúcim vekom všetko viac prežíva. "Cítim hrozne veľkú opotrebovanosť, dlhšie zo mňa opadáva stres, po zápasoch si veľmi neoddýchnem, v hlave po záverečnom klaksóne stále hrám. Neviem, dokedy to vydržím. Predsa len už sama sebe hovorievam: 'Mám ešte potrebu takto sa nervovať?'" poznamenala svetoznáma trénerka a dodala: "Je čoraz ťažšie zmývať stres, roky človek nezastaví. Niekedy si vravím, že už by aj stačilo. Ak by som bola inej povahy, pustila by som to skôr z hlavy, ale mňa to veľmi atakuje. A je to náročné. Praha, našťastie, je v tomto dobrá, je tu čo obzerať, kam ísť, od detstva mám k tomuto mestu osobitý vzťah. Behať nemôžem, hrať nemôžem, tak si dám tenisky a veľa chodím." 

Hejková postúpila s reprezentáciou Slovenska z ME 1999 v Poľsku na olympijské hry v Sydney 2000; bola asistentka Tibora Vasiľka pri tíme SR, keď získal striebro na ME 1997 v Maďarsku. Na OH v Pekingu 2008 bola asistentkou Igora Grudina v ruskej reprezentácii, ktorá získala bronz.