BRATISLAVA - Slovensko prichádza na klimatickú konferenciu do Paríža so spoločným európskym záväzkom, podľa environmentálnej organizácie Greenpeace však tento záväzok nestačí.
Konferencia zmluvných strán Rámcovej dohody OSN o zmene klímy, ktorá sa začala dnes, má prijať právne záväzky jednotlivých štátov, aby bolo možné udržať globálne otepľovanie pod hranicou dva stupne Celzia. „Aby sa podarilo udržať nárast priemernej teploty Zeme pod dva stupne Celzia, musí byť výsledná dohoda skutočne ambiciózna a záväzná. Slovensko dlhodobo nepatrí ku krajinám, ktoré by sa prikláňali k reálnym a efektívnym riešeniam, skôr sa snaží rôzne pozície aj na úrovni Európskej únie znižovať,“ povedala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová. Podľa environmentalistov robí Slovensko skôr kroky, ktoré vedú k zhoršovaniu celkovej situácie. „Neustála a nevýhodná podpora uhlia či slabá a neefektívna podpora energie z obnoviteľných zdrojov k opatreniam, ako ochrániť ľudí, určite nepatria. Slovensko má obrovské medzery a množstvo priestoru, kde by bolo schopné konať,“ uzatvára Ábelová.
EÚ a jej členské štáty deklarovali zámer prijať v Paríži záväzok zníženia domácich emisií skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 oproti ich stavu v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. "Sú to veľmi ambiciózne ciele a Slovensko bude musieť zvýšiť úsilie, aby ich dokázalo splniť. Nie sú však nereálne a rezort životného prostredia verí, že budú mať pozitívny vplyv nielen na klímu, ale aj na zmenu orientácie slovenského hospodárstva smerom k udržateľnejšiemu rozvoju a k nízkouhlíkovým technológiám," uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano. Dodal, že Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 41 percent, čím vysoko prekročilo medzinárodné záväzky.
Greenpeace by privítala, keby sa svetoví lídri na klimatickom summite v Paríži okrem iných opatrení zaviazali k prechodu na výrobu 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050. Stúpanie priemernej teploty Zeme, nárast počtu a sily hurikánov, pribúdanie záplavových období, posúvanie klimatických pásiem, topenie ľadovcov či dlhé obdobia tepla a sucha sú dôsledky klimatickej zmeny, pred ktorými musia svetoví lídri podľa environmentalistov ochrániť populáciu. „Konferencia v Paríži je pre svetových lídrov šancou, ako spraviť svet lepším miestom. Klimatická zmena sa dotýka každého jedného človeka na tejto planéte a prináša so sebou katastrofálne následky. Očakávame, že prinesú silné záväzky smerom k znižovaniu emisií, rozmachu obnoviteľných zdrojov a iných mechanizmov na ochranu klímy, akým je napríklad ochrana lesov,“ uviedla riaditeľka Greenpeace Slovensko Marta Kabinová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies