Greenpeace varuje: Jablká na Slovensku obsahujú zvyšky pesticídov, bio jablká nedostať

Hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová informovala, že zatiaľ čo v bio jablkách sa pesticídy nenašli, 83 percent z konvenčne pestovaných jabĺk obsahovalo zvyšky pesticídov. Z toho 60 percent z nich obsahovalo dva a viac druhov, celkovo sa zistilo 39 rôznych pesticídov. Na Slovensku dopadla najhoršie vzorka slovenských jabĺk Golden Delicious z Billy a vzorka rakúskych jabĺk Golden Delicious z Lidla. Obe obsahovali mix až piatich pesticídov (chlórpyrifos, THPI, fludioxonil, trifloxystrobin a spirodiclofen).

Greenpeace Slovensko odobral pod dohľadom notára vzorku jabĺk v množstve minimálne jeden kilogram v bratislavských obchodoch Billa (tri druhy slovenských jabĺk), Carrefour (dva druhy slovenských jabĺk), Lidl (jeden druh talianskych jabĺk, jeden druh rakúskych jabĺk) a Gazdovský dvor (jeden druh slovenských jabĺk). Tie dal otestovať na pesticídy v nezávislom laboratóriu v Nemecku. „ Aj napriek tomu, že všetky zvyšky pesticídov boli v povolených limitoch, ich rôznorodosť dokazuje, že sa pri konvenčnom pestovaní používajú často a opakovane. Nedostatočné vedomosti o tom, čo všetko môžu kokteily pesticídov spôsobovať životnému prostrediu a zdraviu človeka, preto vyvolávajú vážne obavy,“ uviedla koordinátorka kampane Jedlo pre život Katarína Nikodemová. Reťazce by mali podľa nej prijať opatrenia na zníženie a úplné vylúčenie pesticídov z ovocia a zeleniny. "O tom, že ponuka slovenských bio jabĺk v supermarketoch je zúfalá, svedčí aj fakt, že keď sme ich chceli otestovať, v obchodoch sme nemali šancu žiadne nájsť,“ doplnila Nikodemová.

Slovensko v roku 2014 dopestovalo takmer 48 500 ton konvenčných jabĺk na rozlohe 3 319 hektárov. Ekologicky sa v tom istom roku dopestovalo 5 209 ton. Aj napriek tomu, že oproti roku 2013 je v ekologickej produkcii stúpajúci trend, Greenpeace žiada väčšiu finančnú aj politickú podporu pre ekologickú produkciu. Niektoré zistené pesticídy sú podľa Greenpeace známe tým, že sú ťažko odbúrateľné a môžu byť bioakumulatívne. To znamená, že ak už sa raz dostanú do prírody, veľmi ťažko sa rozkladajú a môžu sa naviazať na rôzne živé organizmy v potravinovom reťazci. Tým predstavujú veľké nebezpečenstvo pre celý ekosystém.