Greenpeace: Klimatickou dohodou v Paríži sa cesta nekončí

"Máme sa vyšplhať na stenu vysokú 1,5 stupňa, no rebrík nie je dostatočne dlhý. Emisné ciele nie sú dostatočné a dohoda nerobí dosť na to, aby to zmenila. Nový cieľ nulových emisií skleníkových plynov v druhej polovici storočia prakticky znamená, že do roku 2050 potrebujeme skončiť s fosílnymi palivami," konštatovala hovorkyňa Greenpeace Miroslava Ábelová.

Dohoda, ktorá je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), nepredpokladá vzdanie sa fosílnych palív, nie sú obmedzené ani emisie oxidu uhličitého (CO2), ale ráta sa v nej s tým, že jednotlivé krajiny prijmú národné ciele vedúce k znižovaniu emisií, technologickým modernizáciám a adaptácii na zmeny klímy. Jej dlhodobým cieľom je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o obmedzenie na 1,5°C.

Ako upozornila Ábelová, zmluva je slabá aj pre národy a ľudí najohrozenejších klimatickou zmenou. "Obsahuje neodmysliteľnú zakorenenú nespravodlivosť. Národy, ktoré spôsobili problémy, prisľúbili príliš malú pomoc ľuďom, ktorí už dnes strácajú svoje životy a obydlia," podčiarkla s tým, že jej text nedostane svet z diery, do ktorej spadol, ale robí jej steny o čosi menšie. "Na to, aby sme sa zbavili fosílnych palív, budeme sa musieť mobilizovať vo väčších číslach. Parížom sa pre nás cesta nekončí," deklarovala.

Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.

Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí Kjótsky protokol.

Slávnostný podpisový akt sa uskutoční 22. apríla, keď sa celosvetovo slávi Deň Zeme. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.