Grécko musí urobiť viac pre utlmenie sociálnych dôsledkov krízy

"Recesia stiahla mnohých ľudí do biedy a príjmová nerovnosť sa zvýšila," uvádza sa v dnes zverejnenej správe OECD. Informovala o tom agentúra DPA.

Atény by podľa OECD mali zvýšiť tiež úsilie v boji proti daňovým podvodom a konzekventnejšie presadzovať dohodnuté štrukturálne reformy, čo by podporilo rast ekonomiky. Utečenecká kríza priniesla dodatočná náklady, zdôraznil po stretnutí s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom v Aténach šéf OECD Angel Gurría. Krajina potrebuje na riešenie tohto problému rozsiahlu pomoc.

Grécko už urobilo podľa Gurríu veľa práce, stále však existujú problémy, ktoré je potrebné riešiť. Najdôležitejší je rast ekonomiky.

Experti už vidia signály pozitívneho obratu. V roku 2017 počítajú s nárastom gréckej ekonomiky takmer o 2 %. "Reformy začínajú prinášať ovocie, teraz je rozhodujúce, aby sa zlepšilo ich presadzovanie," uviedol Gurría. Po vlaňajších politických turbulenciách ekonomika krajiny opäť klesá, ale počíta sa s jej oživením v druhom polroku.

Správa OECD ocenila zlepšenie fiškálnej situácie. Problémom je, že negatívne dôsledky úspornej politiky boli nerovnomerne rozložené, navyše, verejný dlh je ešte stále príliš vysoký. "Urgentne je potrebné prijať opatrenia na riešenie sociálnej krízy," uviedol Gurría. OECD považuje za zmysluplné plánované presadenie garantovanej minimálnej mzdy rovnako ako pomoc na bývanie pre chudobných. Tieto sociálne opatrenia by podľa Gurríu mali Atény stáť 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Peniaze by sa mali získať z úspor v iných oblastiach, myslí si OECD, napríklad v oblasti obrany.

Grécka ekonomika sa v dôsledku finančnej a dlhovej krízy od roku 2007 prepadla o vyše štvrtinu. Miera nezamestnanosti sa nachádza na úrovni 24,6 % a je najvyššia v celej Európskej únii (EÚ). Z hľadiska financovania je krajina ešte stále závislá od medzinárodnej pomoci.