Grécko má problémy zohnať peniaze na dôchodky a mzdy v štátnej správe

Najzadlženejšia európska krajina sa v tejto situácii spolieha na to, že jej hotovostné rezervy lokálnych vlád a samospráv a tiež štátnych podnikov pomôžu pokryť výdavky vo výške 1,5 miliardy eur na dôchodky a platy. 

Piatkové (24.4.) rokovania s ministrami financií eurozóny (Euroskupinou) totiž nepriniesli Grécku želaný výsledok. Veritelia trvajú na tom, že uvoľnia peniaze zo záchranného balíka pre Atény až potom, keď im Grécko predloží plán dôveryhodných reforiem, ktoré krajine pomôžu dostať sa z problémov a postaviť sa na vlastné nohy.

To zrejme ešte zhorší problémy s likviditou gréckych bánk, ktoré čelia odlevu vkladov. Minulý týždeň si z nich klienti vybrali takmer 1,3 miliardy eur. Tvrdí to zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.

Podľa prieskumov väčšina Grékov chce, aby krajina zostala členom eurozóny. Nová ľavicová grécka vláda však zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a reformy, ktoré sú podmienkou na získanie peňazí zo záchranného balíka. Koncom februára sa nový kabinet dohodol s veriteľmi na predĺžení záchranného programu do konca júna a sľúbil, že im predloží vlastný plán opatrení a reforiem, ktoré pomôžu Grécku dostať dlhy na udržateľnú úroveň. Ale všetky doterajšie návrhy Atén boli len všeobecné a bez podrobností o tom, ako chcú vyriešiť svoje dlhové problémy. Ak obe strany nenájdu kompromis a Grécku dôjdu peniaze, bude musieť vyhlásiť platobnú neschopnosť a hrozí mu odchod z eurozóny.

Náklady Grécka na obsluhu dlhu tak v piatok (24.4.) opäť vzrástli. Napríklad výnosy z jeho trojročných dlhopisov stúpli o 144 bázických bodov na 26,3 %.

Grécky premiér Alexis Tsipras sa cez víkend telefonicky spojil s nemeckou kancelárskou Angelou Merkelovou a predsedom Euroskupiny Jeroenom Dijsselbloemom. Podľa nemeckého denníka Bild údajne Tsipras požiadal Merkelovú, aby zvolala mimoriadny summit Európskej únie (EÚ). Hovorca gréckej vlády túto správu poprel.

Najnovší prieskum odhalil, že podpora konfrontačného postoja gréckej vlády zo strany verejnosti klesla na 46 % z marcových 56 %. A ďalšie dva prieskumy ukázali, že väčšina Grékov chce, aby sa vláda dohodla s veriteľmi na kompromise. Podľa spoločnosti Kappa Research až 71,9 % opýtaných považuje dohodu s veriteľmi za najlepšie východisko a len 23,2 % preferuje stret s veriteľmi.

Rokovanie medzi veriteľmi a Gréckom o uvoľnení zvyšných 7,2 miliardy eur z 240-miliardového balíka pomoci viaznu už osem mesiacov. Partneri z eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) totiž nemienia ustúpiť a vytrvalo požadujú od Atén, aby zaviedli také opatrenia, ktoré povedú k zníženiu ich dlhu na udržateľnú úroveň.

Podľa prieskumu spoločnosti Alco 63 % opýtaných považuje hrozbu štátneho bankrotu Grécka za reálnu a 48 % sa obáva odchodu krajiny z eurozóny.